Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko OBCHOD V KONTEXTE EKONOMICKEJ GLOBALIZÁCIE Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko CEE Bankwatch Network

Prípad ťažby ropy v Amazónii Časť prvá: Prípad ťažby ropy v Amazónii (Ekvádor)

Ekvádor Rozloha: 283,560 km2 Počet obyvateľov: 13,7 mil. (2003) Podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby: 70% (2001) Podiel detí trpiacich podvýživou: 80 % (1997) Externý dlh: 14,4 mld. USD (2002)

Prírodné zdroje ropa drevo vodná energia ryby (Zdroj: www.cia.org) foto: Juraj Zamkovský

Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky foto: Juraj Zamkovský Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky ropný priemysel investuje do prieskumu nových ložísk ropy a plynu 156 mld. USD ročne od 70-tych rokov sa juhoamerické krajiny zadlžujú kvôli výstavbe infraštruktúry na ťažbu ropy väčšina vyťaženej ropy sa exportuje do USA

Prostredie pre pôsobenie ropných spoločností v Ekvádore lacná pracovná sila: vysoká nezamestnanosť, väčšina ľudí žije mimo sociálnej siete masívne štátne dotácie nevynútiteľné zákony na ochranu životného prostredia a zdravia absencia kontrolných mechanizmov foto: Friends of the Earth

Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem foto: Juraj Zamkovský Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem 20/30-ročné licencie na ťažbu ropy vláda refunduje firmám všetky náklady na výstavbu infraštruktúry a prieskum  tým je vláda finančne motivovaná znižovať výdavky na ochranu životného prostredia dotácie kryje úvermi

Keď chudobný dotuje bohatého 1999 2000 2001 2002 2003 Ekvádor (príjmy štátneho rozpočtu)1 ChevronTexaco (príjmy z predaja a prevádzky)2 20 40 60 80 100 120 140 príjmy v mld. EUR Zdroje: 1 IMF Country Report No. 03/248, august 2003 2 Zdroj: http://www.chevrontexaco.com/investor/annual/2003/financials/

Ťažba ropy ako nástroj boja s chudobou Záber území domorodých národov pozdĺž ciest k ropným poliam Parcely (30-50 ha) poskytnuté mestskej chudobe Podmienka: vyklčovanie pralesa a hospodárenie na získanej pôde Masívna kolonizácia (ročný prírastok > 7%) Výsledok: 5-10 línií plantáží po oboch stranách ciest, dočasný odsun problémov zo slumov do pralesov foto: Friends of the Earth

foto: Juraj Zamkovský Sociálne dôsledky (1970 – 1990) miera nezamestnanosti v Ekvádore vzrástla štvornásobne podiel obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby sa zdvojnásobil vzrástla kriminalita a množia sa ozbrojené konflikty v Amazónii genocída pôvodných obyvateľov

Environmentálne dôsledky v Amazónii Devastácia prostredia: veľkoplošná kontaminácia pôdy a vôd, dezertifikácia, chemizácia monokultúrnych plantáží Zdravotné dôsledky: Rapídny nárast zhubných nádorov, ktoré sa v Amazónii predtým nevyskytovali (v niektorých komunitách až 100-násobne prevyšuje historické priemery) foto: Friends of the Earth

Ekonomický paradox: viac ropy - viac dlhov

Ekonomické dôsledky exponenciálny nárast externého dlhu: foto: Juraj Zamkovský Ekonomické dôsledky exponenciálny nárast externého dlhu: 217 mil. US$ (1971)  14 mld. US$ (2002) dnes predstavuje dlhová služba 41 % štátneho rozpočtu a je určená iba na splácanie úrokov 1999: krach ekonomiky  nástup terapie MMF a SB

Socializácia škôd … …privatizácia ziskov Po vypršaní licencií firmy za sebou zanechávajú rozvrátenú krajinu a spoločenské problémy …privatizácia ziskov Väčšina príjmov z ťažby ropy odteká z krajiny von. Zisky ropných spoločností sú založené na ignorovaní environmentálnych a sociálnych nákladov. foto: Juraj Zamkovský

Pôsobenie firmy Texaco v Ekvádore (1972-1999) ťažba vyše 1,5 mld. barelov ropy výstavba 339 ropných polí na území 443 tisíc ha pôvodného pralesa úmyselné vypustenie vyše 80 mld. litrov toxických odpadov bez úpravy (nepočítajúc nehody) množstvo neúmyselných únikov ropy do podzemia zničená pôda a vodné zdroje pre takmer 30 tisíc ľudí každodenné spaľovanie stoviek tisíc m3 zemného plynu ako odpadu foto: Juraj Zamkovský

Prípad Aquinda v. Texaco 1992: firme Texaco vypršala hlavná licencia na ťažbu ropy, infraštruktúru prebrala štátna firma Petroecuador 1993: hromadná žaloba postihnutých obyvateľov Amazónie proti firme Texaco na súde v New Yorku (požadujú kompenzáciu vo výške 1,5 mld. US$)

foto: Juraj Zamkovský Aquinda v. Texaco Texaco sa pokúsilo predísť súdu vyjednávaním (Clean-up Agreement v r. 1994-95) “rekontaminácia” prostredia štátnou firmou  ťažké preukázať príčinnú súvislosť verdikt 1996: forum non conveniens (prípad vrátený na riešenie v Ekvádore)  odvolanie

október 2001: fúzia firiem Texaco a Chevron  dnes štvrtá najväčšia ropná/energetická spoločnosť na svete aktivity v 180 štátoch (spolu cca 53 tisíc zamestnancov) investície a prieskum v r. 2003: 8.5 mld. US$ obrat a ďalšie prevádzkové príjmy v r. 2002: 98,7 mld. US$ čistý zisk v r. 2002: 1,132 mld. US$

ChevronTexaco Way At ChevronTexaco, we know that success demands the highest standards of social, economic and environmental responsibility across our operations worldwide. Our approach to corporate responsibility is rooted in our core values, known as the ChevronTexaco Way: „to conduct business in a socially responsible and ethical manner… support universal human rights… protect the environment, benefit the communities where we work… learn from and respect cultures in which we work.“ www.chevrontexaco.com

Voľný obchod: ako pre koho Časť druhá: Voľný obchod: ako pre koho

Medzinárodný kontext: ekonomická globalizácia 70-te roky: bezprecedentná demontáž kompetencií regulačných autorít  prvýkrát spochybnená legitimita inštitúcií aspoň teoreticky demokratických a legitímnych (vlády a parlamenty)  akcelerácia moci inštitúcií vo svojej podstate nedemokratických (nadnárodné obchodné spoločnosti)

Nadnárodné obchodné spoločnosti (Transnational corporations - TNCs) účelom TNCs je tvorba zisku bez ohľadu na spoločenskú prospešnosť obchodné záujmy sú často v rozpore so záujmami verejnými (spoločensky užitočné aktivity väčšinou nie sú zaujímavé z hľadiska tvorby zisku) väčšia časť obchodných aktivít TNCs je mimo ich materskej krajiny (napr. ABB má pobočky v 140 krajinách, Philip Morris v 180, Shell vo vyše 100) TNCs presúvajú svoje prevádzky podľa toho, kde sú aké podmienky

Obchodné versus verejné záujmy

Podmienky vzniku výhodného prostredia pre TNCs odstránenie bariér pre voľný pohyb TNCs (liberalizácia obchodu) vymknutie sa spod kontroly demokratických inštitúcií - oslabenie ich regulačných kompetencií vo vzťahu k obchodu konštituovanie vynútiteľných mechanizmov zabezpečujúcich voľný pohyb TNCs zmierňovanie legislatívy na ochranu sociálneho a životného prostredia a ich podriadenie pravidlám voľného obchodu

TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta Celkové ročné príjmy 10 najväčších TNCs prevyšujú celkové príjmy 100 najchudobnejších štátov (r. 1999) Na ”mape” 100 najväčších ekonomík sveta už od začiatku 90-tych rokov väčšinu netvoria štáty, ale TNCs

TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta (pokračovanie) 5 TNCs kontroluje 60% svetovej výroby automobilov 5 TNCs kontroluje vyše 40% svetového obchodu s ropou 5 TNCs kontroluje 35% trhu v oblasti chemického priemyslu 5 TNCs kontroluje vyše 50% trhu s elektronikou 5 TNCs kontroluje vyše 50% oceliarskeho trhu

Porovnanie príjmov automobiliek s príjmami štátneho rozpočtu SR príjmy 1999 2000 2001 2002 2003 Štátny rozpočet SR Hyundai Motor Company PSA Peugeot-Citroen Volkswagen Group 10 20 30 40 50 60 70 80 90 v mld. EUR Zdroje: www.volkswagen-ir.de www.psa-peugeot-citroen.com www.hyundai-motor.com Štatistický úrad SR

TNCs - kľúčoví hráči v politike národná úroveň: zakázky, investičné stimuly, sektorové politiky, legislatíva medzinárodná úroveň: presadzovanie deregulačných opatrení (prostredníctvom lobistických skupín ERI, ICO, WEF), blokovanie dôležitých konvencií a legislatívy (napr. dohoda o klimatických zmenách, príprava smernice EÚ o chemických látkach, atď.)

Obchod v kontexte ekonomickej globalizácie = socializácia rizík a škôd... TNCs postupne rozleptávajú regulačné mechanizmy voči sebe  stávajú sa neregulovateľné presúvajú zodpovednosť za riešenie problémov, ktoré spôsobujú, na spoločnosť

… + privatizácia ziskov dnešný systém umožňuje TNCs profitovať z čerpania zdrojov a poškodzovania životného prostredia a spoločnosti a zároveň unikať – s malými výnimkami – zodpovednosti

Ekonomická globalizácia: proces riadený, nie spontánny ani prirodzený účelový výtvor konkrétnej záujmovej skupiny - TNCs v tomto systéme nemôže ani teoreticky existovať voľný trh

Kontakt: Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky Tel: 048 4193 324 E-mail: zamkovsky@changenet.sk www.cepa.sk

Časť tretia: Defekty teórie

Ekonomický liberalizmus: ideologický základ dnešného modelu ekonomickej globalizácie trh je najlepším regulátorom a zároveň i ochrancom spoločenských a prírodných hodnôt neviditeľná ruka trhu má diktovať svoje pravidlá spoločnosti, nie naopak  preto je potrebné trh liberalizovať a obmedzovať zasahovanie verejných inštitúcií do ekonomiky

Keby na Slovensku dlhšie pôsobil voľný trh, už dávno by boli v našich riekach pstruhy. Jozef Kučerák (predvolebný okrúhly stôl, STV 1992) foto: Rudolf Novák

Základné mýty ekonomickej globalizácie Mýtus 1: ekonomika musí vychádzať z princípu trvalého ekonomického rastu, pričom základným indikátorom pokroku je hrubý domáci produkt (HDP) Mýtus 2: hromadenie celkového ekonomického blahobytu v spoločnosti automaticky “presiakne” zhora-dole (trickle-down economy) Mýtus 3: komparatívne výhody  ekonomika musí byť orientovaná na export

Mýtus 1: HDP rastie = ekonomika je zdravá HDP ako základný ekonomický indikátor  pre hodnotenie ekonomickej situácie (bohatstva) krajín  pre posudzovanie kvality hospodárskej politiky a rozhodovania vlád  pre meranie a plánovanie rastu ekonomiky  pre prípravu ekonomických reforiem, rozhodnutí a odporúčaní medzinárodných finančných inštitúcií

HDP - indikátor kvantity, nie kvality považuje každú monetárnu transakciu za pozitívnu (včítane nákladov na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia prostredia, kriminality, atď.) dokumentuje iba účtovne registrované aktivity nezohľadňuje distribúciu ani zdroje príjmov (napr. pôžičky), ani sociálnu situáciu ignoruje limity rastu a kvalitu života

“I think the economic logic behind dumping a load of toxic waste in the lowest wage country is impeccable and we should face up to that, ...underpopulated countries in Africa are vastly underpolluted...” Lawrence Summers, hlavný ekonóm Svetovej banky, december 1991 (neskôr minister financií USA a výkonný riaditeľ Svetovej banky za USA) foto: Friends of the Earth

Mýtus 2: Trickle-down economy Teória: Čím väčšie je celkové HDP krajiny, tým viac ho “presiakne” k jej občanom Realita: S rastom HDP nekorešpondujú ukazovatele kvality života

Regionálne disparity

Mýtus 3: Komparatívne výhody Teória: prosperita krajiny závisí od investícií do sektorov, v ktorých je výroba najefektívnejšia a od exportu vyrobených produktov Realita: teória neplatí v podmienkach liberalizovaného obchodu (kapitál je mobilný) krajiny najmä s nestabilizovanou ekonomikou sú nútené poskytovať čoraz väčšie investičné stimuly na lákanie TNCs slabiny krajiny sú umelo považované za výhody dotované investície sa stávajú bremenom: preteky ku dnu

Preteky ku dnu: slabí dotujú silných dnešný systém je do značnej miery analógiou neudržateľného komunistického modelu (koncentrácia, centralizácia, ignorovanie externalít) zvyšovanie závislosti na vonkajšej nestabilite a súkromných záujmoch investorov veľkosť investície ako jediné kritérium pre poskytovanie subvencií investičné stimuly blokujú verejné zdroje na alternatívne rozvojové programy

Prípad Flextronics (ČR) očakávania sľub: do roku 2005 zamestnať 3000 ľudí investičné stimuly od štátu: spolu 101 mil. Kč (daňové a colné prázdniny počas 3 rokov a dotácie na rekvalifikáciu) stimuly od města Brno: spolu v hodnote 87 mil. Kč (kúpa 7 ha za 7 Kč a prenájom vyše 40 ha za 1 Kč/ha)

Prípad Flextronics (ČR) realita 2001: firma zamestnala v Brne cca 2500 pracovníkov (na niekoľko mesiacov), ich počet však rýchlo klesol na 1200 máj 2002: firma zavrela prevádzku v Maďarsku (po necelom polroku a vyčerpaní investičných stimulov) júl 2002: firma zatvorila prevádzku v Brne a prepustila viac ako 1000 zamestnancov (dôvod: presun do Číny - 3x lacnejšia pracovná sila a slabý odbyt v EÚ) štát ani mesto nemajú nárok na vrátenie stimulov: firma bola zmluvne zaviazaná iba investovať min. 10 mil. US$ a rekvalifikovať a zamestnať 225 ľudí na dobu neurčitú

Prípad priemyselných parkov v Maďarsku Očakávanie: priemyselné parky budú stimulovať zahraničných investorov k výskumno-vývojovej činnosti a transferu know-how Realita: dve tretiny firiem využívajúcich výhody priemyselných zón sa takejto činnosti vôbec nevenujú „Firmy sa usídľujú v parkoch najmä kvôli lacnej pracovnej sile, okolnostiam nájomnej práce a nesnažia sa príliš o produkciu s vyššou pridanou hodnotou…“ Správa Ministerstva hospodárstva MR, 2001

Prípad Volkswagen (SR) „Rozvoj výroby vo Volkswagene, a to nielen v bratislavskom závode, ale aj v ostatných závodoch po Slovensku, je vo verejnom záujme.“ podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Miloš, január 1999 „Volkswagen je najlepší zahraničný investor na Slovensku.“ minister hospodárstva Ľudovít Černák, január 1999

Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen 1991: zmluva medzi vládou SR a Volkswagen AG o podpore firmy pri vysporiadavaní pozemkov 1997: vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre rozvoj automobilového priemyslu (súčasný splnomocnenec pracoval do nástupu do funkcie vo firme ŠKODA AUTO, s.r.o.) 1998: vládny Program rozvoja automobilového priemyslu (stratégia podpory automobilového priemyslu)

Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen 1999: novela zákona o daniach z príjmu (veľkí zahraniční investori získali nárok na desaťročné daňové prázdniny) zákon o významných investíciách (umožňuje vyvlastňovať nehnuteľnosti v prospech veľkých investorov) 2001: zákon o investičných stimuloch (dotácie veľkým firmám na tvorbu pracovných miest a rekvalifikáciu) zákon o priemyselných parkoch (dotácie obciam na zriadenie parkov, ktoré sú vzápätí poskytované investorom)

Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999 Dobrovoľné záväzky vlády SR v prospech firmy Volkswagen (1999) Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999

Daňové prázdniny pre Volkswagen

Prípad Volkswagen (SR) realita zdeformované podnikateľské prostredie úspech firmy je postavený na obrovskom objeme štátnej finančnej podpory a nefinančných výhod. SR je v pozícii rukojemníka firmy – značná závislosť celej ekonomiky na súkromnej firme „Otázku daňových prázdnin budeme zrejme riešiť tým, že vypočítame objem daňových prázdnin a z toho prakticky nám bude dovolené poskytnúť štátnu pomoc rôznou formou pre tieto podniky.“ Podpredsedníčka vlády SR Mária Kadlečíková, február 2002

Preteky ku dnu: Honduras nízka cena práce trvalé daňové prázdniny nízke nájomné nehnuteľností prebytok elektriny atď.

Preteky ku dnu: Jamajka nízka ceny práce investičné stimuly bezplatný servis daňové úľavy atď

Dominikánska republika Preteky ku dnu: Dominikánska republika bezcolný dovoz surovín a komponentov cena práce = 10% oproti USA absencia odborov výhodné ceny energií nízke ceny pôdy a stavebných prác atď.

Preteky ku dnu: Dubaj 15-ročné daňové prázdniny žiadne obmedzenia voči nadobudnutému zisku „smiešne“ nízke režijné náklady atď.

Preteky ku dnu: Slovensko

Nástroje ekonomickej globalizácie Časť štvrtá: Nástroje ekonomickej globalizácie

Hlavné nástroje ekonomickej globalizácie Svetová obchodná organizácia Medzinárodné finančné inštitúcie (MMF, SB, EIB, EBRD, IADB, ADB, atď.) Exportné a garančné poisťovacie spoločnosti Medzinárodné dohody o voľnom obchode

Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization - WTO) vznik v r. 1995 ako výsledok tzv. Uruguajského kola GATT dnes má 144 členských štátov, včítane SR

Funkcie WTO koordinovať rokovania o medzinárodnom obchode s cieľom odstraňovať “bariéry pre obchod” rozhodovať v obchodných sporoch monitorovať obchodnú politiku členských štátov zabezpečiť kohéziu s politikou finančných inštitúcií (MMF a SB)

GATT a WTO pred Uruguajským kolom: GATT nástrojom na elimináciu “colných bariér pre obchod” (clá, exportné a importné kvóty) po Uruguajskom kole: WTO nástrojom aj na elimináciu “mimocolných bariér pre obchod” (zákony na ochranu životného prostredia a zdravia, opatrenia na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti, podporné nástroje v oblasti verejného obstarávania, investičná politika, zákony v oblasti obchodu)

WTO - arbiter v obchodných sporoch verdikt tribunálu WTO je záväzný a vynútiteľný 3 možnosti: novelizácia napadnutého zákona/opatrenie, finančná kompenzácia, sankcie doteraz každý environmentálny zákon, ktorý bol na pôde WTO napadnutý, musel byť po verdikte novelizovaný (napr: zákon na ochranu ovzdušia v USA)

Medzinárodné finančné inštitúcie Brettonwoodské inštitúcie: Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) vznik v r. 1945 ako súčasť OSN: MMF a SB podriadené Ekonomickej a sociálnej rade OSN 1947: vyčlenenie MMF a SB zo systému OSN dôvod: rozhodovací mechanizmus (OSN: 1 krajina = 1 hlas, MMF a SB: 1$ = 1 hlas)

MMF Pôvodná funkcia: stabilita výmenných kurzov a krátkodobá pomoc štátom na prekonanie dočasných problémov s obchodnou bilanciou 70-te roky - zmena funkcie: reštrukturalizácia dlhov Tretieho sveta podmienená drastickými programami štrukturálnych reforiem (SAPs) Od 80-tych rokov: SAPs základom operácií MMF

Programy štrukturálnych reforiem zníženie domácej spotreby zvýšenie úspor verejných financií (sociálna sféra, životné prostredie, školstvo, verejná doprava, atď.) zvýšenie exportu a zahraničných investícií čoraz závažnejšie politické podmienky (demontáž kompetencií vlád, bankovníctvo, platová politika, dôchodky, atď.)

MMF dnes jedna z najvplyvnejších medzinárodných inštitúcií jedna z najnetransparentnejších verejných inštitúcií “vrátnik” k medzinárodným úverom nedemokratické rozhodovanie: MMF je kompletne kontrolovaný G7 pričom predmetom rozhodovania sú chudobné krajiny

Rozloženie hlasovacích práv v MMF USA: < 5,0 % populácie Čína: 21,0 % populácie India: 17,0 % populácie SR: 0,18 % hlasov

Svetová banka Pôvodná funkcia: povojnová rekonštrukcia Európy Zmena funkcie (60. a 70-te roky): pôžičky pre megaprojekty (diaľnice, deforestácia, priehrady, ťažba surovín v treťom svete, projekty presídľovania) Od 80-tych rokov: úvery na štrukturálne reformy (dnes tvoria 2/3 celkového objemu pôžičiek) úzka koordinácia s MMF

O čo ide v spore medzi oponentami a protagonistami globalizácie? Časť piata: O čo ide v spore medzi oponentami a protagonistami globalizácie?

Paralelný systém multilaterálnej regulácie

Problém medzinárodné dohody na ochranu ľudských práv, práce a prostredia sú právne nezáväzné (dobrovoľné) a OSN nemá žiadne vynucovacie mechanizmy na ich presadenie priemyselne vyspelé štáty zabezpečili prostredníctvom svojej kontroly v MMF, SB a WTO záväzné pravidlá pre medzinárodný obchod a silné vynucovacie mechanizmy

Protagonisti ekonomickej globalizácie versus zástancovia trvalej udržateľnosti TNCs: dobrovoľné (= nevynútiteľné) pravidlá versus záväzné (= vynútiteľné) pravidlá pre aktivity TNCs WTO: rozšírenie kompetencií versus zastavenie rastu kompetencií WTO MMF a SB: posilnenie pozície versus zásadná reforma medzinárodné dohody: status quo (obchodné dohody nadradené dohodám OSN) versus podriadenie obchodných pravidiel dohodám OSN

Kontakt: Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky Tel: 048 4193 324 E-mail: zamkovsky@changenet.sk www.cepa.sk

EKONOMICKÁ GLOBALIZÁCIA Časť šiesta: Alternatívy

Kontext

Globalizácia versus lokalizácia lokalizovaný výrobno-spotrebný cyklus: export ako možnosť, nie nutnosť ekonomika „normálnych rozmerov“: priamočiarejšia spätná väzba rozvoj na báze prirodzených podmienok: minimalizácia ekonomickej nezávislosti na vonkajšej nestabilite zohľadňovanie externalít: kvalita, nie kvantita ako základ rozvojovej politiky

Nové indikátory blahobytu musia zohľadňovať: kvalitu monetárnych transakcií (náklady na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia, kriminality, atď. sú spoločensky negatívnymi transakciami) všetky relevantné aktivity (napr. prácu v domácnosti) distribúciu príjmov, zdroje príjmov (pôžičky) a sociálnu situáciu limity rastu a kvalitu života

Niektoré existujúce alternatívy k HDP Net Domestic Product (NDP) Genuine Progress Indicator (GPI) Index of sustainable economic welfare (ISEW) Human development index (HDI)

USA: HDP / GPI Austrália: HDP / GPI

Rakúsko: HDP / ISEW Švédsko: HDP / ISEW

Holandsko: HDP / ISEW Čile: HDP / ISEW

Nemecko: HDP / ISEW

Možné alternatívy na Slovensku: mikropôžičky na podporu podniknia malé úvery s bežnou úrokovou mierou krátka lehota splatnosti úverové podmienky motivujúce k tímovej práci v prospech danej komunity podmienkou získania pôžičky je absolvovanie školení začínajúcich podnikateľov

Výhody mikropôžičiek znižujú nezamestnanosť a ekonomické zaostávanie vidieka návratnosť obyčajne presahuje 90 %, zisk je reinvestovaný do ďalších mikropôžičiek sú prístupné marginalizovaným sociálnym skupinám a regiónom zvyšujú podnikateľské kapacity klientov

Mikropôžičky versus dotované zahraničné investície

Možné alternatívy na Slovensku: zatepľovanie bytových domov zateplenie budov na bývanie v SR do r. 2015: cca 24.200 pracovných príležitostí ročne (v roku 2001 cca 3.600) návratnosť: 7,3 - 9,1 roka zateplenie 4 bytov = úspora energie na vykurovanie 3 nových bytov

Efekty investovania 1 mld Efekty investovania 1 mld. SKK na zateplenie budov pri 40 % úspore energie (2001) úspora pre spotrebiteľov: 47,1 mil. SKK/rok (teplo) úspora pre štát: 130,1 mil. SKK/rok (import primárnych zdrojov energie) úspora nákladov na opravu/údržbu budov: 13,5 mil. SKK/rok úspora v predĺžení životnosti budov: 451,2 mil. SKK príjmy štátu: 364,3 mil. SKK/rok (dane a odvody)

Možné alternatívy na Slovensku: Kogenerácia (CHP) Efekty kogenerácie v prípade využitia ekonomického potenciálu CHP v SR:

Kontakt: Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky Tel: 048 4193 324 E-mail: zamkovsky@changenet.sk www.cepa.sk