1. Ing. Ladislav Hegyi Sebestačnosť a udržateľnosť vidieckych regiónov, Družstevná pri Hornáde, 27.3.2014 Globálne výzvy lokálneho rozvoja

3. Príliš dlhá socioekonomická kríza...

4. Economický efekt pádu hypoték v USA (2007) dominovým spôsobom ovplyvnil aj Európu a ďalšie časti sveta: hlavne Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko... Dopady: Spomalenie ekonomického rastu / pokles HDP Skepticizmus trhov - vyššie úrokové miery pre štáty Zníženie dopady, spotreby Globálne výzvy - limity zadlžovania

5. Svetový dlh Vládny dlh Španielska sa aj napriek zavedeniu úsporných opatrení vyšplhal v r. 2013 na nový rekord - 93,9% HDP. Oproti 2012 sa zvýšil o 8,58%. V roku 2015 vláda v Madride očakáva, že vzrastie na 101% HDP. V 2007 - 36,3 % HDP.

6. Miera nezamestnanosti v EÚ-27, EA-17, USA a Japonsko január 2000 - apríl 2012 Prieskum Gallupovho inštitútu – množstvo ľudí ktorí nevedia prežiť z ich príjmu narástol v r. 2007-2010 o 10% v Írsku a Maďarsku, o 11% v Španielsku a o 20% v Grécku. Globálne výzvy - nezamestnanosť

7. Nezamestnanosť a dlhodobá nezamestnanosť v SR 1994-2012 Zdroj: Štatistický úrad SR

8.  Príjmová nerovnosť sa zvýšuje každý rok ročne o 0.3% v OECD krajiných od pol. 1980-tych do pol. 2000 rokov.  Vysoká príjmová nerovnosť má negatívny dopad (znižovanie) na ekonomický rast, 10% zníženie nerovnosti môže zvýšiť očakávaný ekonomický rast až do 50%. OECD Distribúcia príjmov, chudoby dáta o chudobe Globálne výzvy– zvyšovanie príjmových nerovností

9. Environmentálne súvislosti súčasných socioekonomických problémov - environmentálne limity ekonomického rastu.

10. Prístup Stockholm Resilience Centre - Planetárne hranice (2009) 9 hraníc, ľudstvo už prekročilo 3 1. Príspevok k zmene klímy Hranica: max. koncentrácia CO 2 v atmosfére - 350 ppm Súčasná úroveň CO 2 v atmosfére: 389.78 ppm (priemer z r. 2010) Hranica: radiačné zosilnenie max. 1 W m -2 nad pred industriálnou úrovňou. Súčasné radiačné zosilnenie oproti predindust. obdobiu - 1,5 watt/m2. Environmentálne limity hospodárskeho rastu Povodne HorúčavySuchoSilné búrky Úbytok ľadovcov Rast hladiny oceánov

11. Súčasná globálna zmena klímy 5. IPCC - globálna teplota vzduchu vzrástla v 1880−2012 o 0,85°C. Rastie počet teplých dní, nocí. Výskyt vĺn horúčav rastie v Európe, Ázii a Austrálii; v severnej Amerike a Európe počet a intenzita intenzívnych zrážok. Roztápanie ľadovcov - zvýšenie hladiny morí v 20. st. 0,17 m. Rastie rýchlosť zvyšovania hladiny sv. oceánov: 1,7 (1901-2010) - 3,2 mm/rok (1993-2010). Povrchová vrstva oceánu (do 75 m) sa otepľovala rýchlosťou 0,11 °C / 10 rokov (1971-2010). 11 z posledných 12 rokov patrilo k najteplejším od r. 1850 Ročná strata ľadu z ľadovcov 1971-2009 - 226 Gt/rok; v 2002-2011 - 215 Gt/rok z Grónskeho ľadovca,147 Gt/rok z Antarktídy.

12. Scenáre ďalšieho vývoja do konca 21. storočia Do r. 2100 sa zvýši globálna priemerná prízemná teplota o 1°C - 4°C. Zvyšovanie častosti a intenzity vĺn horúčav, teplých dní. Do konca st. sa v miernom pásme zvýši častosť a intenzita extrémnych zrážok; často striedané dlhšími obdobiami sucha. Znižovanie rozsahu a trvania snehovej pokr. na jar na severnej pologuli. Regionálne - zvyšovanie kontrastov medzi vlhkými a suchými regiónmi a sezónami. Letná Arktída (september) bez ľadu pred polovicou 21.st. (pes. sc.) Smerom k pólom budú pribúdať zrážky; ubúdať v subtropických oblastiach. Do konca 21. st. sa zvýši globálna hladina morí o 0,58 – 0,98m (pes. sc.).

14. 2. Príspevok k vymieraniu druhov Hranica: ročná miera vymierania druhov < 10 druhov na 1 milión druhov/rok Súčasný stav: minimálne 100 vyhynutých druhov na 1 milión druhov/rok 3. Narušovanie kolobehu dusíka Hranica: ročne fixovať N z atmosféry - max. 35 mil. ton Súčasná úroveň - 121 mil. ton/rok Blízko prekročenia: 4. Narušovanie kolobehu fosforu Do oceánov unikne maximálne 11 mil. ton fosforu ročne. Súčasná úroveň: ročne sa dostáva do morí a oceánov 8,5 – 9,5 9 mil. ton dusíka. Environmentálne limity rastu a dopadov ich ignorovania, prekročenia

15. Blízko prekročenia: - Príspevok k zakysľovaniu oceánov - Zmena využívania krajiny (11,7% - 15%) - Globálne využívanie sladkej vody (2600 – 4000 km3 – pol. 20 st.) Zlepšovanie: Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zatiaľ neidentifikované hranice: - Zaťaženie aerosólmi - Znečisťovanie chemikáliami Environmentálne limity rastu a dopadov ich ignorovania, prekročenia

16. Planetárne hranice – Stockholm Resilience Centre

17. Ďalšie kritické oblasti: V prípade vrcholu produkcie ropy sme blízko jeho prekročenia. Investičné náklady do ťažby konvenčnej ropy sa od r. 2005 zdvojnásobili, jej ťažba však stagnuje/rastie min. Identifikácia prírodných limitov rastu a dopadov ich ignorovania, prekročenia

18. Ceny ropy upravené o infláciu (1875 – 2011)

19. Ropa / tekuté palivá Úsilie udržať aspoň stagnujúcu ťažbu konvenčnej ropy a mierne rastúcu ťažbu tekutých palív (nižšie EROEI - biopalivá, frackovanie, ropné piesky...) = viac negatívnych dopadov -obrovský nárast zadlžovania -environmentálne dopady.

21. Identifikácia prírodných limitov rastu a dopadov ich ignorovania, prekročenia Uhlie: Energy Watch Group (2007) - vrchol ťažby uhlia bude (z energetického hľadiska) dosiahnutý okolo 2025. Tadeusz W. Patzek, Gregory D. Croft (2010 ): množstvo energie produkovanej z uhlia by mohlo globálne dosiahnuť vrchol nie dlho od r. 2011.

22. Alternatívy k fosilným palivám - porovnanie energetickej návratnosti (EROEI)

23. Fosfor: Vrchol fosfátov možný už v r. 2033, Soil Association (VB). Dnešné ceny fosfátových hornín sú asi 2x vyššie ako v r. 2006. Identifikácia prírodných limitov rastu a dopadov ich ignorovania, prekročenia

24. Potraviny Svetová produkcia obilia na hlavu vrcholila v r. 1984 s 342 kg ročne. Odvtedy počas viacerých rokov produkcia nedokázala uspokojiť dopyt. Erózia ornice, pokles pôdnej úrodnosti, pokles diverzity osiva, zvyšujúce sa požiadavky na vstupy (škodcovia si vytvárajú odolnosť voči pesticídom), rastúce náklady vstupov fosílnych palív. Svetová produkcia obilia na hlavu 1950-2006

25. Príčiny - iné uchopenie limitov ekonomického rastu Energetický limit T. Garretha: Vzťah medzi aktuálnou mierou spotreby energie ľudskou spoločnosťou a jej ekonomickým bohatstvom tvorí fixná konštanta of 9.7 mW (± 0,3 mW) spotreby energie na 1 USD z r. 1990. Termodynamický limit zákony a ekonomika - hranica ekonomického rastu Nicholasa Georgescu-Roegena.

26. Vybrané faktory globálnych problémov 1.Neschopnosť pochopiť exponenciálnej funkcii je jedným z najväčších nedostatkov ľudstva 2.Nezabúdajme zahrnúť sociálne, ekologické, zdravotné náklady... do ekonomických aktivít 3.Ekonómovia rozlišujú len na základe ceny energie, nie energie.

27. Ekonomika ~ energia Zdroj: Štatistiky BP a USDA Economic Research Institute

28. Erast HDP a rast emisií CO2

29. Posledných cca 10 rokov – ceny ropy narástli 4x; ceny fosfátov 2x od 2006 Ceny komodít

30. - Ak budú pokračovať rastové trendy v znečisťovaní, potravinovej produkcii, vyčerpávaní zdrojov, v raste svetovej populácie a industrializácii, hranice rastu planéty sa dosiahnú v priebehu budúcich 100 rokov. Najpravdepodobnejším výsledkom bude závratný a nekontrolovateľný úpadok populácie a tiež industriálnej kapacity. - Tieto rastové trendy možno zmeniť a vytvoriť podmienky ekologickej a ekonomickej stability, ktorá je udržateľná dlho do budúcnosti. - Čím skôr začne na nej pracovať, tým väčšie budú jeho šance na úspech. - Publikácia Limitov rastu nepredpovedala „kolaps spoločnosti“ do roku 2000. Limity/medze rastu (Meadows,D. a kol. MIT 1972)

31. V roku 1992: - Využívanie mnohých základných zdrojov a produkcia mnohých druhov znečistenia už prekročili mieru, ktorá je fyzicky udržateľná. Bez významných redukcií materiálových a energetických tokov bude prebiehať v nasledujúcich desaťročiach nekontrolovateľný úpadok produkcie potravín, využívania energie a industriálnej produkcie. - Tento úpadok nie je nevyhnutný. Sú potrebné 2 zmeny: - prvou je obsiahla revízia politiky a postupov, ktoré zvečňujú rast materiálnej spotreby a populácie, - druhou rapídny rast efektívnosti využívania materiálov a energie. Limity rastu Prekročenie limitov (1993)

32. Limity rastu v 1 grafe

33. -Predpovedateľnosť potravinových nepokojov, revolúcií: 10% rast globálnych cien potravín (FAO) = 100% nárast protivládnych protestov v nasledujúcom roku v nízkopríjmových krajinách. -New England Complex System Institute – ak ceny prekročia hodnotu indexu FAO 210, objavia sa v nízkopríjmových krajinách nepokoje. MMF indikátor revolúcií a potravinových nepokojov

34. Globálne ceny potravín (FAO) a revolúcie, nepokoje vo svete.

35. Súčasné nepokoje – Ukrajina, Venezuela, Thajsko, Bosna, Island Od r. 2000 sa globálne ceny potravín zdojnásobily – z 91.1 v 2000 na 209.8 v 2013. 2013 – globálne tretie najvyššie ceny potravín. Ukrajina – predošlé šokové rasty globálnych cien potravín poškodili jej export obilnín, zintenzívnili mestskú chudobu; 53% príjmov dávajú domácnosti na potraviny a nealko nápoje (krajiny s podobným HDP 30%, Kongo 48%), vysoká miera príjmovej nerovnosti. Produkcia ropy na Ukrajine klesla za posl. 20 rokov o 60%; 80% ropy a plynu dováža, vyše 50% spotreby energie plyn – ceny ruského plynu sa od r. 2004 zvýšili cca 4 x, rastúce ceny energií podporili rast inflácie.

36. Venezuela Venezuela – väčšinu minulého roku problémy s dostupnosťou potravín – chyby v politike + najvyššia inflácia za 17 rokov – rastúce ceny potravín. Produkcia konvenčnej ropy – vrchol 1999, plynu 2001. Domáca spotreby ropy narástla 2 x od r. 1990. Dávnejšie rezervy ropy 99.4 miliárd barelov, 2011 - 211 miliárd barelov, US Geologický prieskum 513 miliárd barelov. Dechtové piesky Orinoco - vysoké náklady na produkciu ropy z dechtových pieskov (oproti nízkym nákladom na konvenčnú ropu) neprispeli k riešeniu domácich problémov s energiami a ekonomikou. Čistý export ropy klesol o 50% od r. 1996, avšak export ropy = 95% príjmov z exportu a 50% príjmov rozpočtu = zníženie možností sociálnych programov.

38. © KARPATSKÝ ROZVOJOVÝ INŠTITÚT Floriánska 17, Košice www.kri.skwww.kri.sk, kri@kri.skkri@kri.sk ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

40. Vedecké, odborné práce Ecological Economics - tím mat. a fyzika S. Motesharreiho: Aj rozvinuté a komplexné civilizácie (Rímska ríša, dynastia Chan v Číne..) sú náchylné na kolaps. Príčiny: nadmerné využívanie zdrojov, ich extrémne nerovnomerné rozdeľovanie.

41. Príčiny 1. Antropogénny príspevok a) Väčšina nárastu globálnych teplôt od polovice 20. st. je (IPCC 95% spoľahlivosť) vyvolaná rastom antropogénnych skleníkových plynov. 30 miliárd ton emisií CO2 ročne (spaľovanie uhlia, ropy, zemného plynu...). Koncentrácie CO2 v posledných 400 000 rokoch: 180 – 300 ppm. Posledných 150 r. zvýšenie z 280 ppm na 391 ppm (3/2010). Od počiatku priemyselnej revolúcie vzrástli koncentrácie: - oxidu uhličitého o 40% (najvyššie za min. 800 000 / pravdepodobne 20 mil. rokov) - metánu o 150%, - oxidu dusného o 20% - troposf. ozónu o 35%. b) Odlesňovanie. 2. Prirodzené faktory zmeny klímy.

42. Očakávané dopady globálnej zmeny klímy v 21. storočí

43. Prejavy a dopady zmeny klímy v SR - posledné obdobie a súčasnosť Od roku 1881 sa v SR zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1,6 °C Pokles ročných úhrnov zrážok na území SR v priemere o 24 mm (5,6 %; v južných regiónoch je tento pokles ešte výraznejší, viac ako 10 %) Režim atmosférických zrážok v sever. a severovýchod. regiónoch sa mení len nepatrne alebo smeruje k vyšším ročným úhrnom (nárast o cca 5 %) Dlhodobé zmeny priemernej teploty vzduchu T a zrážok R v teplom polroku (IV-IX) na Slovensku v období 1881-2009. Nárast počtu a extrémnosti vĺn horúčav, predovšetkým v južných regiónoch. V období pred r. 1991 - v priemere cca 20 horúcich vĺn za desaťročie. V posledných 2 dekádach, najmä po roku 2001 - 40 a viac. Oproti začiatku 20. storočia sú súčasné horúčavy 6x extrémnejšie. 10 z 15 najzávažnejších vĺn horúčav sa vyskytlo po r. 1991.

44. Dopady zmeny klímy na Slovensku - scenáre budúceho vývoja Priemerná teplota vzduchu môže vzrásť do konca 21. storočia o 2 až 4°C. Nárast o 4 °C znamenať presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny do regiónu pod Vysokými Tatrami. Do r. 2050 sa výskyt vĺn horúčav pravd. zvýši (v porovnaní s nedávnou minulosťou) až 4 x, trvanie vĺn horúčav sa predĺži o min. 3 dni. Do konca 21. storočia sa mimoriadne horúčavy budú pravd. vyskytovať už každoročne. Je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať hranicu 40°C, či ju prekračovať. Pokles priemerného úhrnu zrážok (2030, 2050, 2075): – do r. 2030 pokles odtoku od -20 % do -40 % na viac ako 87 % územia SR – do r. 2075 sa takmer 80 % plochy územia Slovenska bude nachádzať v pásme poklesu odtoku väčšom ako –40 %.

45. Plné + čiastkové prac. úväzky (zelená) a plné + dočasné prac. úväzky (oranžová) U.S.A. 1990-2013 Plné prac. úväzky (modrá) a čiastkové prac. úväzky (červená) U.S.A. 1985-2013 Počet ľudí „mimo pracovnej sily“ 49.2% obyvateľov USA dostáva pomoc min. z 1 vládneho programu 49.7 miliónov obyvateľov USA žije v chudobe, cca 1 zo 6 1 zo 4 pracovníkov na čiast. úväzok v USA žije pod úrovňou chudoby -24 mil. domácností v USA dáva 35% príjmu na potraviny

46. 12 ekonómov ktorí predpovedali súčasnú socio-ekonomickú krízu Dean Baker Wynne Godley Fred Harrison (UK) Michael Hudson Eric Janszen Steve Keen (Austrália) Jakob Madsen a Jens Kjaer Sřrensen (Dánsko) Kurt Richebächer Nouriel Roubini Peter Schiff Robert Shiller (nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2013) Zdroj: Bezeme, Dirk 2009.

47.  Ekonomický dopad poškodzovania prírody: 7% pokles globálneho GDP do 2050  Celková rozloha lesov na Zemi sa zmenšuje o cca 13 mil. ha/rok. Bez opatrení, do 2030 ostane 10% dažďových pralesov. Globálne výzvy – limity prírody

48. Reakcie politickej ekonómie na riziká limitov rastu - ZA Botero (1589), Petty (1686) – analýza vzťahu prostriedkov obživy a populačného rastu. Malthus - ekonomický rast možný len v rámci fyzikálnych limitov, hlavná hranica - pôda. Interakcia rastu populácie a hospodárstva. Ricardo - vízia hospodárskej stagnácie trhovej spoločnosti založenej na hraniciach úrodnosti pôdy. Na rozdiel od Malthusa nehovoril o čiste fyzickom, ale o ekonomickom vyčerpaní pôdy (obsadená je, pôda ktorá prináša zisk). J. S. Mill – ekonomika ustáleného stavu + etické, sociálne a environmentálne prvky. Williama S. Jevons: „The Coal Question“ (1865) - prvý významný výskum surovinových zdrojov a ich interakcii s národným hospodárstvom.

49. Reakcie politickej ekonómie na riziká limitov rastu - PROTI Karol Marx: popieranie existencie problému s nedostatkom prírodných zdrojov. Nedostatku - iba neschopnosť kapitalizmu efektívne využiť prírodu. Namiesto prispôsobovania sa prírodným limitom - prostredníctvom socialistického zriadenia a rozvoja technológií sa prekonajú obmedzenia dané prírodou. Julian Simon: prírodné zdroje nie sú limitované, rozhodujúcim faktorom je ľudská vynaliezavosť + v spojení s voľným trhom dokáže zdroje zväčšovať donekonečna. William Nordhaus: Modelovanie rozvoja spoločnosti podobné zástancom koncepcie limitov rastu, jeho závery ho radia do skupiny oponentov

50. Julian Simon – základné tézy: - Prírodné zdroje nie sú limitované. -Spotreba prírodných zdrojov vedie k väčšiemu množstvu zdrojov, nie menšiemu. - Prírodné zdroje nie sú prírodné - sú výsledkom ľudskej vynaliezavosti. -Neobnoviteľné, konečné vyčerpateľné zdroje energetické zdroje robia ekonomický rast udržateľným. Reakcie politickej ekonómie na riziká limitov rastu - PROTI

51. Stávka Simon – Ehrlich ako argument

52. Ceny medi od r. 1920