1. Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko
OBCHOD V KONTEXTE EKONOMICKEJ GLOBALIZÁCIE
Juraj Zamkovský
Centrum pre podporu miestneho aktivizmu
Priatelia Zeme Slovensko
CEE Bankwatch Network

2. Prípad ťažby ropy v Amazónii
Časť prvá:
Prípad ťažby ropy v Amazónii
(Ekvádor)

3. Ekvádor Rozloha: 283,560 km2 Počet obyvateľov: 13,7 mil. (2003)
Podiel ľudí žijúcich pod hranicou
chudoby: 70% (2001)
Podiel detí trpiacich podvýživou: 80 % (1997)
Externý dlh: 14,4 mld. USD (2002)

4. Prírodné zdroje ropa drevo vodná energia ryby (Zdroj: www.cia.org)
foto: Juraj Zamkovský

5. Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky
foto: Juraj Zamkovský
Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky
ropný priemysel investuje do prieskumu nových ložísk ropy a plynu 156 mld. USD ročne
od 70-tych rokov sa juhoamerické krajiny zadlžujú kvôli výstavbe infraštruktúry na ťažbu ropy
väčšina vyťaženej ropy sa exportuje do USA

6. Prostredie pre pôsobenie ropných spoločností v Ekvádore
lacná pracovná sila: vysoká nezamestnanosť, väčšina ľudí žije mimo sociálnej siete
masívne štátne dotácie
nevynútiteľné zákony na ochranu životného prostredia a zdravia
absencia kontrolných mechanizmov
foto: Friends of the Earth

7. Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem
foto: Juraj Zamkovský
Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem
20/30-ročné licencie na ťažbu ropy
vláda refunduje firmám všetky náklady na výstavbu infraštruktúry a prieskum
 tým je vláda finančne motivovaná znižovať výdavky na ochranu životného prostredia
dotácie kryje úvermi

8. Keď chudobný dotuje bohatého
1999
2000
2001
2002
2003
Ekvádor (príjmy štátneho rozpočtu)1
ChevronTexaco (príjmy z predaja a prevádzky)2 20 40 60 80
100
120
140
príjmy
v mld. EUR
Zdroje: 1 IMF Country Report No. 03/248, august 2003
2 Zdroj:

9. Ťažba ropy ako nástroj boja s chudobou
Záber území domorodých národov pozdĺž ciest k ropným poliam
Parcely (30-50 ha) poskytnuté mestskej chudobe
Podmienka: vyklčovanie pralesa a hospodárenie na získanej pôde
Masívna kolonizácia (ročný prírastok > 7%)
Výsledok: 5-10 línií plantáží po oboch stranách ciest, dočasný odsun problémov zo slumov do pralesov
foto: Friends of the Earth

10. foto: Juraj Zamkovský
Sociálne dôsledky (1970 – 1990)
miera nezamestnanosti v Ekvádore vzrástla štvornásobne
podiel obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby sa zdvojnásobil
vzrástla kriminalita a množia sa ozbrojené konflikty v Amazónii
genocída pôvodných obyvateľov

11. Environmentálne dôsledky v Amazónii
Devastácia prostredia: veľkoplošná kontaminácia pôdy a vôd, dezertifikácia, chemizácia monokultúrnych plantáží
Zdravotné dôsledky: Rapídny nárast zhubných nádorov, ktoré sa v Amazónii predtým nevyskytovali (v niektorých komunitách až násobne prevyšuje historické priemery)
foto: Friends of the Earth

12. Ekonomický paradox: viac ropy - viac dlhov

13. Ekonomické dôsledky exponenciálny nárast externého dlhu:
foto: Juraj Zamkovský
Ekonomické dôsledky
exponenciálny nárast externého dlhu:
217 mil. US$ (1971) 
14 mld. US$ (2002)
dnes predstavuje dlhová služba 41 % štátneho rozpočtu a je určená iba na splácanie úrokov
1999: krach ekonomiky  nástup terapie MMF a SB

14. Socializácia škôd … …privatizácia ziskov
Po vypršaní licencií firmy za sebou
zanechávajú rozvrátenú krajinu
a spoločenské problémy
…privatizácia ziskov
Väčšina príjmov z ťažby ropy odteká z krajiny von.
Zisky ropných spoločností sú založené na ignorovaní environmentálnych a sociálnych nákladov.
foto: Juraj Zamkovský

15. Pôsobenie firmy Texaco v Ekvádore (1972-1999)
ťažba vyše 1,5 mld. barelov ropy
výstavba 339 ropných polí na území 443 tisíc ha pôvodného pralesa
úmyselné vypustenie vyše 80 mld. litrov toxických odpadov bez úpravy (nepočítajúc nehody)
množstvo neúmyselných únikov ropy do podzemia
zničená pôda a vodné zdroje pre takmer 30 tisíc ľudí
každodenné spaľovanie stoviek tisíc m3 zemného plynu ako odpadu
foto: Juraj Zamkovský

16. Prípad Aquinda v. Texaco
1992: firme Texaco vypršala hlavná licencia na ťažbu ropy, infraštruktúru prebrala štátna firma Petroecuador
1993: hromadná žaloba postihnutých obyvateľov Amazónie proti firme Texaco na súde v New Yorku (požadujú kompenzáciu vo výške 1,5 mld. US$)

17. foto: Juraj Zamkovský
Aquinda v. Texaco
Texaco sa pokúsilo predísť súdu vyjednávaním (Clean-up Agreement v r )
“rekontaminácia” prostredia štátnou firmou  ťažké preukázať príčinnú súvislosť
verdikt 1996: forum non conveniens (prípad vrátený na riešenie v Ekvádore)  odvolanie

18. október 2001: fúzia firiem Texaco a Chevron  dnes štvrtá najväčšia ropná/energetická spoločnosť na svete
aktivity v 180 štátoch (spolu cca 53 tisíc zamestnancov)
investície a prieskum v r. 2003: 8.5 mld. US$
obrat a ďalšie prevádzkové príjmy v r. 2002: 98,7 mld. US$
čistý zisk v r. 2002: 1,132 mld. US$

19. ChevronTexaco Way
At ChevronTexaco, we know that success demands the highest standards of social, economic and environmental responsibility across our operations worldwide. Our approach to corporate responsibility is rooted in our core values, known as the ChevronTexaco Way: „to conduct business in a socially responsible and ethical manner… support universal human rights… protect the environment, benefit the communities where we work… learn from and respect
cultures in which we work.“

20. Voľný obchod: ako pre koho
Časť druhá:
Voľný obchod: ako pre koho

21. Medzinárodný kontext: ekonomická globalizácia
70-te roky: bezprecedentná demontáž kompetencií regulačných autorít
 prvýkrát spochybnená legitimita inštitúcií aspoň teoreticky demokratických a legitímnych (vlády a parlamenty)
 akcelerácia moci inštitúcií vo svojej podstate nedemokratických (nadnárodné obchodné spoločnosti)

22. Nadnárodné obchodné spoločnosti (Transnational corporations - TNCs)
účelom TNCs je tvorba zisku bez ohľadu na spoločenskú prospešnosť
obchodné záujmy sú často v rozpore so záujmami verejnými (spoločensky užitočné aktivity väčšinou nie sú zaujímavé z hľadiska tvorby zisku)
väčšia časť obchodných aktivít TNCs je mimo ich materskej krajiny (napr. ABB má pobočky v 140 krajinách, Philip Morris v 180, Shell vo vyše 100)
TNCs presúvajú svoje prevádzky podľa toho, kde sú aké podmienky

23. Obchodné versus verejné záujmy

24. Podmienky vzniku výhodného prostredia pre TNCs
odstránenie bariér pre voľný pohyb TNCs (liberalizácia obchodu)
vymknutie sa spod kontroly demokratických inštitúcií - oslabenie ich regulačných kompetencií vo vzťahu k obchodu
konštituovanie vynútiteľných mechanizmov zabezpečujúcich voľný pohyb TNCs
zmierňovanie legislatívy na ochranu sociálneho a životného prostredia a ich podriadenie pravidlám voľného obchodu

25. TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta
Celkové ročné príjmy 10 najväčších TNCs prevyšujú celkové príjmy 100 najchudobnejších štátov (r. 1999)
Na ”mape” 100 najväčších ekonomík sveta už od začiatku 90-tych rokov väčšinu netvoria štáty, ale TNCs

26. TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta (pokračovanie)
5 TNCs kontroluje 60% svetovej výroby automobilov
5 TNCs kontroluje vyše 40% svetového obchodu s ropou
5 TNCs kontroluje 35% trhu v oblasti chemického priemyslu
5 TNCs kontroluje vyše 50% trhu s elektronikou
5 TNCs kontroluje vyše 50% oceliarskeho trhu

27. Porovnanie príjmov automobiliek s príjmami štátneho rozpočtu SR
príjmy
1999
2000
2001
2002
2003
Štátny rozpočet SR
Hyundai Motor Company
PSA Peugeot-Citroen
Volkswagen Group 10 20 30 40 50 60 70 80 90
v mld. EUR
Zdroje:
Štatistický úrad SR

28. TNCs - kľúčoví hráči v politike
národná úroveň: zakázky, investičné stimuly, sektorové politiky, legislatíva
medzinárodná úroveň: presadzovanie deregulačných opatrení (prostredníctvom lobistických skupín ERI, ICO, WEF), blokovanie dôležitých konvencií a legislatívy (napr. dohoda o klimatických zmenách, príprava smernice EÚ o chemických látkach, atď.)

29. Obchod v kontexte ekonomickej globalizácie =
socializácia rizík a škôd...
TNCs postupne rozleptávajú regulačné mechanizmy voči sebe  stávajú sa neregulovateľné
presúvajú zodpovednosť za riešenie problémov, ktoré spôsobujú, na spoločnosť

30. … + privatizácia ziskov
dnešný systém umožňuje TNCs profitovať z čerpania zdrojov a poškodzovania životného prostredia a spoločnosti
a zároveň unikať – s malými výnimkami – zodpovednosti

31. Ekonomická globalizácia: proces riadený, nie spontánny ani prirodzený
účelový výtvor konkrétnej záujmovej skupiny - TNCs
v tomto systéme nemôže ani teoreticky existovať voľný trh

32. Kontakt:
Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, Poniky Tel:

33. Časť tretia:
Defekty teórie

34. Ekonomický liberalizmus: ideologický základ dnešného modelu ekonomickej globalizácie
trh je najlepším regulátorom a zároveň i ochrancom spoločenských a prírodných hodnôt
neviditeľná ruka trhu má diktovať svoje pravidlá spoločnosti, nie naopak
 preto je potrebné trh liberalizovať a obmedzovať zasahovanie verejných inštitúcií do ekonomiky

35. Keby na Slovensku dlhšie pôsobil voľný trh, už dávno by boli v našich riekach pstruhy Jozef Kučerák (predvolebný okrúhly stôl, STV 1992)
foto: Rudolf Novák

36. Základné mýty ekonomickej globalizácie
Mýtus 1: ekonomika musí vychádzať z princípu trvalého ekonomického rastu, pričom základným indikátorom pokroku je hrubý domáci produkt (HDP)
Mýtus 2: hromadenie celkového ekonomického blahobytu v spoločnosti automaticky “presiakne” zhora-dole (trickle-down economy)
Mýtus 3: komparatívne výhody  ekonomika musí byť orientovaná na export

37. Mýtus 1: HDP rastie = ekonomika je zdravá
HDP ako základný ekonomický indikátor
 pre hodnotenie ekonomickej situácie (bohatstva) krajín
 pre posudzovanie kvality hospodárskej politiky a rozhodovania vlád
 pre meranie a plánovanie rastu ekonomiky
 pre prípravu ekonomických reforiem, rozhodnutí a odporúčaní medzinárodných finančných inštitúcií

38. HDP - indikátor kvantity, nie kvality
považuje každú monetárnu transakciu za pozitívnu (včítane nákladov na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia prostredia, kriminality, atď.)
dokumentuje iba účtovne registrované aktivity
nezohľadňuje distribúciu ani zdroje príjmov (napr. pôžičky), ani sociálnu situáciu
ignoruje limity rastu a kvalitu života

39. “I think the economic logic behind dumping a load of toxic waste in the lowest wage country is impeccable and we should face up to that, ...underpopulated countries in Africa are vastly underpolluted...”
Lawrence Summers, hlavný ekonóm Svetovej banky, december (neskôr minister financií USA a výkonný riaditeľ Svetovej banky za USA)
foto: Friends of the Earth

40. Mýtus 2: Trickle-down economy
Teória: Čím väčšie je celkové HDP krajiny, tým viac ho “presiakne” k jej občanom
Realita: S rastom HDP nekorešpondujú ukazovatele kvality života

41. Regionálne disparity

42. Mýtus 3: Komparatívne výhody
Teória:
prosperita krajiny závisí od investícií do sektorov, v ktorých je výroba najefektívnejšia a od exportu vyrobených produktov
Realita:
teória neplatí v podmienkach liberalizovaného obchodu (kapitál je mobilný)
krajiny najmä s nestabilizovanou ekonomikou sú nútené poskytovať čoraz väčšie investičné stimuly na lákanie TNCs
slabiny krajiny sú umelo považované za výhody
dotované investície sa stávajú bremenom: preteky ku dnu

43. Preteky ku dnu: slabí dotujú silných
dnešný systém je do značnej miery analógiou neudržateľného komunistického modelu (koncentrácia, centralizácia, ignorovanie externalít)
zvyšovanie závislosti na vonkajšej nestabilite a súkromných záujmoch investorov
veľkosť investície ako jediné kritérium pre poskytovanie subvencií
investičné stimuly blokujú verejné zdroje na alternatívne rozvojové programy

44. Prípad Flextronics (ČR) očakávania
sľub: do roku 2005 zamestnať 3000 ľudí
investičné stimuly od štátu: spolu 101 mil. Kč (daňové a colné prázdniny počas 3 rokov a dotácie na rekvalifikáciu)
stimuly od města Brno: spolu v hodnote 87 mil. Kč (kúpa 7 ha za 7 Kč a prenájom vyše 40 ha za 1 Kč/ha)

45. Prípad Flextronics (ČR) realita
2001: firma zamestnala v Brne cca 2500 pracovníkov (na niekoľko mesiacov), ich počet však rýchlo klesol na 1200
máj 2002: firma zavrela prevádzku v Maďarsku (po necelom polroku a vyčerpaní investičných stimulov)
júl 2002: firma zatvorila prevádzku v Brne a prepustila viac ako 1000 zamestnancov (dôvod: presun do Číny - 3x lacnejšia pracovná sila a slabý odbyt v EÚ)
štát ani mesto nemajú nárok na vrátenie stimulov: firma bola zmluvne zaviazaná iba investovať min. 10 mil. US$ a rekvalifikovať a zamestnať 225 ľudí na dobu neurčitú

46. Prípad priemyselných parkov v Maďarsku
Očakávanie: priemyselné parky budú stimulovať zahraničných investorov k výskumno-vývojovej činnosti a transferu know-how
Realita: dve tretiny firiem využívajúcich výhody priemyselných zón sa takejto činnosti vôbec nevenujú
„Firmy sa usídľujú v parkoch najmä kvôli lacnej pracovnej sile, okolnostiam nájomnej práce a nesnažia sa príliš o produkciu s vyššou pridanou hodnotou…“ Správa Ministerstva hospodárstva MR, 2001

47. Prípad Volkswagen (SR)
„Rozvoj výroby vo Volkswagene, a to nielen v bratislavskom závode, ale aj v ostatných závodoch po Slovensku, je vo verejnom záujme.“ podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Miloš, január 1999
„Volkswagen je najlepší zahraničný investor na Slovensku.“ minister hospodárstva Ľudovít Černák, január 1999

48. Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen
1991: zmluva medzi vládou SR a Volkswagen AG o podpore firmy pri vysporiadavaní pozemkov
1997: vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre rozvoj automobilového priemyslu (súčasný splnomocnenec pracoval do nástupu do funkcie vo firme ŠKODA AUTO, s.r.o.)
1998: vládny Program rozvoja automobilového priemyslu (stratégia podpory automobilového priemyslu)

49. Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen
1999: novela zákona o daniach z príjmu (veľkí zahraniční investori získali nárok na desaťročné daňové prázdniny) zákon o významných investíciách (umožňuje vyvlastňovať nehnuteľnosti v prospech veľkých investorov)
2001: zákon o investičných stimuloch (dotácie veľkým firmám na tvorbu pracovných miest a rekvalifikáciu) zákon o priemyselných parkoch (dotácie obciam na zriadenie parkov, ktoré sú vzápätí poskytované investorom)

50. Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999
Dobrovoľné záväzky vlády SR v prospech firmy Volkswagen (1999)
Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999

51. Daňové prázdniny pre Volkswagen

52. Prípad Volkswagen (SR) realita
zdeformované podnikateľské prostredie
úspech firmy je postavený na obrovskom objeme štátnej finančnej podpory a nefinančných výhod.
SR je v pozícii rukojemníka firmy – značná závislosť celej ekonomiky na súkromnej firme
„Otázku daňových prázdnin budeme zrejme riešiť tým, že vypočítame objem daňových prázdnin a z toho prakticky nám bude dovolené poskytnúť štátnu pomoc rôznou formou pre tieto podniky.“ Podpredsedníčka vlády SR Mária Kadlečíková, február 2002

53. Preteky ku dnu: Honduras nízka cena práce trvalé daňové prázdniny
nízke nájomné nehnuteľností
prebytok elektriny
atď.

54. Preteky ku dnu: Jamajka nízka ceny práce investičné stimuly
bezplatný servis
daňové úľavy
atď

55. Dominikánska republika
Preteky ku dnu:
Dominikánska republika
bezcolný dovoz surovín a
komponentov
cena práce = 10% oproti USA
absencia odborov
výhodné ceny energií
nízke ceny pôdy a stavebných prác
atď.

56. Preteky ku dnu: Dubaj 15-ročné daňové prázdniny žiadne obmedzenia voči
nadobudnutému zisku
„smiešne“ nízke režijné náklady
atď.

57. Preteky ku dnu:
Slovensko

58. Nástroje ekonomickej globalizácie
Časť štvrtá:
Nástroje ekonomickej globalizácie

59. Hlavné nástroje ekonomickej globalizácie
Svetová obchodná organizácia
Medzinárodné finančné inštitúcie (MMF, SB, EIB, EBRD, IADB, ADB, atď.)
Exportné a garančné poisťovacie spoločnosti
Medzinárodné dohody o voľnom obchode

60. Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization - WTO)
vznik v r ako výsledok tzv. Uruguajského kola GATT
dnes má 144 členských štátov, včítane SR

61. Funkcie WTO
koordinovať rokovania o medzinárodnom obchode s cieľom odstraňovať “bariéry pre obchod”
rozhodovať v obchodných sporoch
monitorovať obchodnú politiku členských štátov
zabezpečiť kohéziu s politikou finančných inštitúcií (MMF a SB)

62. GATT a WTO
pred Uruguajským kolom: GATT nástrojom na elimináciu “colných bariér pre obchod” (clá, exportné a importné kvóty)
po Uruguajskom kole: WTO nástrojom aj na elimináciu “mimocolných bariér pre obchod” (zákony na ochranu životného prostredia a zdravia, opatrenia na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti, podporné nástroje v oblasti verejného obstarávania, investičná politika, zákony v oblasti obchodu)

63. WTO - arbiter v obchodných sporoch
verdikt tribunálu WTO je záväzný a vynútiteľný
3 možnosti: novelizácia napadnutého zákona/opatrenie, finančná kompenzácia, sankcie
doteraz každý environmentálny zákon, ktorý bol na pôde WTO napadnutý, musel byť po verdikte novelizovaný (napr: zákon na ochranu ovzdušia v USA)

64. Medzinárodné finančné inštitúcie
Brettonwoodské inštitúcie: Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB)
vznik v r ako súčasť OSN: MMF a SB podriadené Ekonomickej a sociálnej rade OSN
1947: vyčlenenie MMF a SB zo systému OSN
dôvod: rozhodovací mechanizmus (OSN: 1 krajina = 1 hlas, MMF a SB: 1$ = 1 hlas)

65. MMF
Pôvodná funkcia: stabilita výmenných kurzov a krátkodobá pomoc štátom na prekonanie dočasných problémov s obchodnou bilanciou
70-te roky - zmena funkcie: reštrukturalizácia dlhov Tretieho sveta podmienená drastickými programami štrukturálnych reforiem (SAPs)
Od 80-tych rokov: SAPs základom operácií MMF

66. Programy štrukturálnych reforiem
zníženie domácej spotreby
zvýšenie úspor verejných financií (sociálna sféra, životné prostredie, školstvo, verejná doprava, atď.)
zvýšenie exportu a zahraničných investícií
čoraz závažnejšie politické podmienky (demontáž kompetencií vlád, bankovníctvo, platová politika, dôchodky, atď.)

67. MMF dnes jedna z najvplyvnejších medzinárodných inštitúcií
jedna z najnetransparentnejších verejných inštitúcií
“vrátnik” k medzinárodným úverom
nedemokratické rozhodovanie: MMF je kompletne kontrolovaný G7 pričom predmetom rozhodovania sú chudobné krajiny

68. Rozloženie hlasovacích práv v MMF
USA: < 5,0 % populácie
Čína: 21,0 % populácie
India: 17,0 % populácie
SR: ,18 % hlasov

69. Svetová banka Pôvodná funkcia: povojnová rekonštrukcia Európy
Zmena funkcie (60. a 70-te roky): pôžičky pre megaprojekty (diaľnice, deforestácia, priehrady, ťažba surovín v treťom svete, projekty presídľovania)
Od 80-tych rokov: úvery na štrukturálne reformy (dnes tvoria 2/3 celkového objemu pôžičiek)
úzka koordinácia s MMF

70. O čo ide v spore medzi oponentami a protagonistami globalizácie?
Časť piata:
O čo ide v spore medzi oponentami
a protagonistami globalizácie?

71. Paralelný systém multilaterálnej regulácie

72. Problém
medzinárodné dohody na ochranu ľudských práv, práce a prostredia sú právne nezáväzné (dobrovoľné) a OSN nemá žiadne vynucovacie mechanizmy na ich presadenie
priemyselne vyspelé štáty zabezpečili prostredníctvom svojej kontroly v MMF, SB a WTO záväzné pravidlá pre medzinárodný obchod a silné vynucovacie mechanizmy

73. Protagonisti ekonomickej globalizácie versus zástancovia trvalej udržateľnosti
TNCs: dobrovoľné (= nevynútiteľné) pravidlá versus záväzné (= vynútiteľné) pravidlá pre aktivity TNCs
WTO: rozšírenie kompetencií versus zastavenie rastu kompetencií WTO
MMF a SB: posilnenie pozície versus zásadná reforma
medzinárodné dohody: status quo (obchodné dohody nadradené dohodám OSN) versus podriadenie obchodných pravidiel dohodám OSN

74. Kontakt:
Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, Poniky Tel:

75. EKONOMICKÁ GLOBALIZÁCIA
Časť šiesta:
Alternatívy

76. Kontext

77. Globalizácia versus lokalizácia
lokalizovaný výrobno-spotrebný cyklus: export ako možnosť, nie nutnosť
ekonomika „normálnych rozmerov“: priamočiarejšia spätná väzba
rozvoj na báze prirodzených podmienok: minimalizácia ekonomickej nezávislosti na vonkajšej nestabilite
zohľadňovanie externalít: kvalita, nie kvantita ako základ rozvojovej politiky

78. Nové indikátory blahobytu musia zohľadňovať:
kvalitu monetárnych transakcií (náklady na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia, kriminality, atď. sú spoločensky negatívnymi transakciami)
všetky relevantné aktivity (napr. prácu v domácnosti)
distribúciu príjmov, zdroje príjmov (pôžičky) a sociálnu situáciu
limity rastu a kvalitu života

79. Niektoré existujúce alternatívy k HDP
Net Domestic Product (NDP)
Genuine Progress Indicator (GPI)
Index of sustainable economic welfare (ISEW)
Human development index (HDI)

80. USA: HDP / GPI
Austrália: HDP / GPI

81. Rakúsko: HDP / ISEW
Švédsko: HDP / ISEW

82. Holandsko: HDP / ISEW
Čile: HDP / ISEW

83. Nemecko: HDP / ISEW

84. Možné alternatívy na Slovensku: mikropôžičky na podporu podniknia
malé úvery s bežnou úrokovou mierou
krátka lehota splatnosti
úverové podmienky motivujúce k tímovej práci v prospech danej komunity
podmienkou získania pôžičky je absolvovanie školení začínajúcich podnikateľov

85. Výhody mikropôžičiek
znižujú nezamestnanosť a ekonomické zaostávanie vidieka
návratnosť obyčajne presahuje 90 %, zisk je reinvestovaný do ďalších mikropôžičiek
sú prístupné marginalizovaným sociálnym skupinám a regiónom
zvyšujú podnikateľské kapacity klientov

86. Mikropôžičky versus dotované zahraničné investície

87. Možné alternatívy na Slovensku: zatepľovanie bytových domov
zateplenie budov na bývanie v SR do r. 2015: cca pracovných príležitostí ročne (v roku 2001 cca 3.600)
návratnosť: 7,3 - 9,1 roka
zateplenie 4 bytov = úspora energie na vykurovanie 3 nových bytov

88. Efekty investovania 1 mld
Efekty investovania 1 mld. SKK na zateplenie budov pri 40 % úspore energie (2001)
úspora pre spotrebiteľov: 47,1 mil. SKK/rok (teplo)
úspora pre štát: 130,1 mil. SKK/rok (import primárnych zdrojov energie)
úspora nákladov na opravu/údržbu budov: 13,5 mil. SKK/rok
úspora v predĺžení životnosti budov: 451,2 mil. SKK
príjmy štátu: 364,3 mil. SKK/rok (dane a odvody)

89. Možné alternatívy na Slovensku: Kogenerácia (CHP)
Efekty kogenerácie v prípade využitia ekonomického potenciálu
CHP v SR:

90. Kontakt:
Juraj Zamkovský CEPA, Ponická Huta 65, Poniky Tel: