1. Deklarácia nezávislosti
Zo svetových dejín som si vybrala deklaráciu nezávislosti, a to podľa toho, že som otvorila učebnicu na strane 69 a táto téma sa tam nachádzala.

2. Väčšina Američanov si myslí, že v deň, keď oslavujú vyhlásenia nezávislosti od Veľkej Británie, bola deklarácia podpísaná. V skutočnosti ju v tento deň iba odhlasovali. Podpismi ju potvrdili o mesiac neskôr.
Prvý návrh nezávislosti sa do Kontinentálneho kongresu vo Philadelphii dostal 8. júna Vytvorili výbor na vypracovanie vyhlásenia, ktorého členmi boli Benjamin Franklin, budúci prezidenti John Adams a Thomas Jefferson, Robert Livingston a Roger Sherman

3. Benjamin Franklin, John Adams, Thomas Jefferson, Robert Livingston
Benjamin Franklin, John Adams, Thomas Jefferson, Robert Livingston. Roger Sherman

4. Deklarácia
"Keď sa v priebehu ľudských životov stane pre niektorý národ nevyhnutné rozviazať politické zväzky, ktoré ho pútali k inému národu, a zaujať medzi mocnosťami sveta oddelené a rovnocenné postavenie, na aké ho oprávňujú zákony prírody a Boha prírody, tak jednoduchá úcta k názorom ľudstva vyžaduje, aby vyhlásil príčiny, ktoré ho vedú k odtrhnutiu," píše sa v úvode deklarácie a po vymenovaní dôvodov uzatvára: "Slávnostne zverejňujeme a vyhlasujeme, že tieto kolónie sú a po práve majú nárok byť slobodnými a nezávislými štátmi, že sú zbavené všetkej poddanosti voči britskej korune a že všetky politické zväzky medzi nami a štátom Veľká Británia sú a majú byť úplne rozviazané."

5. Deklarácia nezávislosti

6. Po zdĺhavej debate ju jednotlivé štáty schválili 2. júla 1776
Po zdĺhavej debate ju jednotlivé štáty schválili 2. júla Dva dni na nej otcovia národa ešte popracovali a 4. júla trinásť kolónií v záverečnom hlasovaní rozhodlo o jej prijatí. Prvé skutočné oslavy "dňa nezávislosti" sa konali o štyri dni, keď občanov Philadelphie zvolali zvonením slávneho "zvona slobody". Trvalo však až do 2. augusta, kým špeciálne vyhotovenú a ozdobenú deklaráciu podpísalo 56 členov Kongresu. Aj vtedy ešte zostal dokument na zasadnutí Kongresu v utajení. V Londýne sa o dokumente dozvedeli do týždňa.
Najslávnejším podpisom na deklarácii je ten od Johna Hancocka, predsedu Kontinentálneho kongresu. Napísal ho obrovský, aby si ho britský panovník Juraj III., známy slabým zrakom, mohol prečítať bez okuliarov.

7. Jozef II.
Z národných dejín som si vybrala Jozefa II. a to z tých istých dôvodov prečo som si vybrala aj Deklaráciu nezávislosti(str. 69 :P ).

8. Jozef II.

9. bol od roku 1764 kráľom resp. od roku 1765 (čiže po otcovej smrti) cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa, bol aj spoluvládcom Márie Terézie v Rakúskej monarchii. Po matkinej smrti sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym arcivojvodom, uhorským kráľom a českým kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. V roku 1780 sa za českého ani uhorského kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.

10. Jozef II. jeho vláda a reformy
Významná je aj politika Jozefa II. v národnom hospodárstve. V hospodárstve vychádzal z nových názorov, podporoval zakladanie manufaktúr, chcel nahradiť rentu vo forme roboty peňažnou rentou a podobne.
Prvý z veľkých patentov, ktoré Jozef II. zaviedol, bol Tolerančný patent.. V skutočnosti išlo o sériu nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie v rôznych častiach monarchie. Dôvodom k vydaniu tohto patentu bola snaha prispôsobiť sa európskemu trendu a súčasne sa vyrovnať s existenciou evanjelického náboženstva.
1. novembra 1781 bol v rakúskych a českých krajinách vydaný tzv. Patent o zrušení nevoľníctva. Na základe neho bolo zrušené nevoľníctvo a bolo nahradené miernejším stavom, a to poddanstvom. Na základe toho neboli poddaní priamo závislí na vrchnosti, či už šľachtickej alebo cirkevnej. Táto zmena tiež znamenala, že poddaní nepotrebovali súhlas vrchnosti, keď sa chceli odsťahovať z panstva, keď chceli uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá žila mimo panstva
V jazykovej oblasti vyhlásil nemčinu namiesto dovtedajšej latinčiny za úradný jazyk rakúskej monarchie
Zreformoval tiež súdnictvo. Prijal nový Trestný zákonník a nový Občiansky zákonník. Trestný zákonník zrušil trest smrti a mučenie. Občiansky zákonník hlásal rovnosť ľudí pred súdom a celkovo rovnaké práva a povinnosti občanov. Okrem toho zakázal prácu detí do 8 rokov a oslabil diskrimináciu Židov.

11. Tolerančný patent

12. Ďakujem za pozornosť
Patrícia Šeminská 3.A