1. Všeobecná geografia 2 Prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

2. Približne koľkokrát viac obyvateľov má v súčasnosti Zem ako
Slovensko:
800-krát b) 1000-krát
c) 1200-krát d) 1600-krát
Najvýchodnejším štátom Európskej únie je:
Nemecko
Taliansko
Rakúsko
Grécko
Členom Európskej únie nie je:
Nórsko
Švédsko
Švajčiarsko
Dánsko

3. Urbanizácia – jednoducho chápaná urbanizácia je proces sťahovania obyvateľov z vidieka do miest, s čím súvisí rozvoj mesta a zmeny životného štýlu obyvateľov.
Urbanizáciu možno charakterizovať dvomi základnými veličinami, jej stupňom v danom regióne (podielom obyvateľov žijúcich v mestách z celkového počtu obyvateľov) a dynamikou (nárastom podielu mestského obyvateľstva za určité obdobie).
Základné črty urbanizácie sveta
r – 3% populácie sveta v mestách (asi 25 miliónov obyv.)
r – 45% ( 2,34 miliardy, 100-krát viac ako v roku 1800)
r – 50% (3 miliardy)
r (odhad) – 60% (4 - 4,8 miliardy)

4. Dve obdobia prudkej urbanizácie:
19. storočie (priemyselná revolúcia – rast počtu obyvateľov
miest hospodársky vyspelých štátov)
1950 – 1990 (prvá demografická revolúcia v menej rozvinutých
krajinách a s tým spojená veľká migrácia do miest)
r – 2 mestá s počtom obyv. nad 1 milión (Londýn a Paríž)
r – 70 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión
r – 295 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión
(31 miest má viac ako 5 miliónov a 8 miest viac ako miliónov obyvateľov)
r – 71% miest s počtom obyvateľov 1 milión a viac ležalo
severne od 40º s.g.š.
r – je to už len 26%
Čína (2000) – viac ako 70 miest malo viac ako 1 milión
1,273 miliardy – 455,9 milióna v mestách (36,1%)

5. Urbanizácia je určite jedným z najcharakteristickejších javov minulého 20. storočia a všetky prognózy, ekonomické aj demografické naznačujú, že tento proces bude mať nezmenenú dynamiku aj v prvej polovici 21. storočia.
O podstate urbanizácie by sme mohli diskutovať ešte dlho, ale diskusia by vždy smerovala k nasledovným záverom:
Urbanizácia je zložitý proces, ktorého základnými rozmermi sú sociálno-demografický, ekonomický a funkčno-priestorový rozmer.
Urbanizácia je proces zákonitý (vo vzťahu k spoločenskému vývoju), globálny (v zmysle celosvetový) a regionálne diferencovaný svojou dynamikou v súvislosti so štádiom vývoja danej spoločnosti.

6. Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (%) Svet 29,2 37,1 45,2 51,0 57,4 Rozvinuté regióny 53,8 66,6 73,0 75,0 77,2 Zaostávajúce regióny 17,0 25,4 37,1 45,0 53,1 Európa 56,3 66,7 73,4 74,1 76,7 Severná Amerika 63,9 73,8 74,3 75,6 78,9 Latinská Amerika 41,0 57,4 75,1 78,3 83,0 Austrália a Oceánia 61,3 70,8 71,3 72,8 75,1 Ázia 16,4 24,1 28,2 33,1 49,3 Afrika 15,7 22,5 33,9 42,2 52, Svet - urbanizácia v %

8. Porovnanie vývoja podielu obyvateľov žijúcich v mestách Slovenska a susedných štátov Štát Rakúsko 63,8 64,9 65,4 64,9 64,5 64,7 Česká republika 40,9 45,8 52,0 74,6 74,8 74,7 Maďarsko 39,3 42,6 48,5 56,9 62,0 64,0 Ukrajina 39,2 46,8 54,6 61,7 66,9 68,0 Poľsko 38,7 47,9 52,3 58,1 61,8 65,6 Slovensko 24,9 33,5 41,1 51,6 56,5 56,6

9. Vyrovnanie počtu zamestnaných v priemysle a poľnohospodárstve z EA:
v českých krajinách v roku
na Morave a Sliezsku v roku
Na Slovensku v roku (Jaura 1988)
1867
Rakúsko-Uhorské vyrovnanie
Začiatok výstavby železníc
Začiatok industrializácie
Nástup modernej urbanizácie
1948
Víťazstvo
komunizmu
Post-industriálne
štádium
Pred-industriálne štádium
Industriálne štádium
Územie Slovenska
a vývojové štádiá spoločnosti
1918
Vznik Česko-
slovenska
1989
Koniec
komunizmu

17. Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách. 1869. 1921
Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách Počet obyvateľov SR 2,482 2,994 3,442 5,274 5,379 Podiel vidieckych obcí ,9 81,2 75,1 43,3 43,8 Podiel miest (%) 10,1 18,8 24,9 56,7 56,2 Počet obyv. v mestách 0,251 0,563 0,857 2,990 Prírastky 0,312 0,294 2, z toho mestá: do ,5 41,0 34,5 13, – ,8 33,0 22,5 15, – , ,3 27, – ,0 7,2 21,4 nad ,5 22,6

18. Faktory ovplyvňujúce vývoj urbanizácie Slovenska - osobitosti prírodného prostredia - banská činnosť a rozvoj obchodu v stredoveku - absencia politickej a ekonomickej nezávislosti do roku (1993) - hospodárska zaostalosť a poľnohospodársky charakter územia pred rokom socialistická industrializácia - poloha v kontaktnej oblasti západoeurópskych a východo- európskych kultúr - globalizácia

19. „Cesty“ rastu urbanizácie (zvyšovania počtu obyvateľov) žijúcich v mestách v období 1950 – 1991: (nárast z 857 tisíc na 2,990 milióna, nárasto 2,133 milióna) - migrácia z vidieka do miest (vyvolaná najmä industrializáciou) - prirodzený prírastok (kulminoval na konci 70-tych rokov) - pričleňovanie okolitých vidieckých obcí k mestám (k Bratislave bolo pričlenených k až 7 vidieckych obcí) - zvyšovanie počtu miest (počet miest sa zvýšil zo 46 na 131) - G.Weclawowicz (1992) nazval takúto urbanizáciu „lame urbanisation“ (chromá urbanizácia): prudké zvyšovanie počtu obyvateľov miest vyvolané silnou industrializáciou, absencia služieb, získanie dominancie veľkých sídlisk, absencia trhu s pôdou, stavebná a funkčná podrozvinutosť centier miest, absencia mestského spôsobu života u obyvateľov miest a iné)

20. Vývoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SR /50 91/ Bratislava ,29 1, Praha Košice ,75 1, Brno Prešov ,82 1, Ostrava Nitra ,05 1, Plzeň Žilina ,22 1, Olomouc B.Bystrica ,25 1, Liberec Trnava ,75 1, Č.Buděj. Martin ,39 1, Hr.Králové Trenčín ,50 1, Ústí n.L. Poprad ,16 2, Pardubice

21. POPULAČNÝ VÝVOJ V ZÁKLADNÝCH SÍDELNÝCH TYPOCH

23. Počet obyvateľov 21 najväčších miest SR v roku 2001: Bratislava
Počet obyvateľov 21 najväčších miest SR v roku 2001: Bratislava Zvolen Košice Pov. Bystrica Prešov Nové Zámky Nitra Michalovce Žilina Sp. Nová Ves Banská Bystrica Komárnno Trnava Levice Martin Humenné Trenčín Bardejov Poprad Lipt. Mikuláš Prievidza

24. Poradie miest SR podľa veľkosti (2001) a počty obyvateľov podľa Zipfovho pravidla: Bratislava Košice Prešov Nitra Žilina Banská Bystrica Trnava Martin Trenčín Poprad Prievidza

25. Poloha mesta A - matematicko-geografická (zemepisná poloha) geografická šírka geografická dĺžka M-G poloha mesta je v čase stabilná a jednoznačne daná B - fyzicko-geografická makropoloha mikropoloha F-G poloha mesta sa v čase mení veľmi pomaly C - humánno- geografická makropoloha mikropoloha H-G poloha mesta je pomerne dynamická a z tohto dôvodu hovoríme o polohe mesta ako o dynamickom jave

26. Bratislava the CEE region, situation Vienna Prague Budapest Warsaw
Berlin
Prague
Bratislava
Vienna
Budapest
Ljubljana
Zagreb
Beograd
Venice
the CEE region, situation
Digital Globe 2006

27. Stredná Európa v roku 1989 Viedeň Praha Budapešť Varšava Berlín
Ljubljana
Záhreb
Belehrad
Benátky
Stredná Európa v roku 1989
Digital Globe 2006

28. Bratislava

29. Stredná Európa v roku 2007 Viedeň Praha Budapešť Varšava Berlín
Ljubljana
Záhreb
Belehrad
Benátky
Stredná Európa v roku 2007
Digital Globe 2006

31. Priemerne koľko obyvateľov z 10 žije na Slovensku na vidieku:
menej ako b) c) d) viac ako 7
Koľko poludníkov prechádza cez južný pól?
Dve mestá sú vzdialené na mape v mierke 1 : cm. Ako
ďaleko sú od seba v skutočnosti?
35 km
14 km
3,5 km
7 km
Na poludníku 109º v.g.d. je hod. miestneho času. Koľko
hodín je na 26º z.g.d.?
3.20 hod.
4.20 hod.
5.20 hod.
6.20 hod.

32. Polárna noc je dňa 21. decembra na:
severnom póle
južnom póle
severnej polárnej kružnici
južnej polárnej kružnici
Polárna noc začína dňa 1. júna na:
Najväčšie mesto štátu má obyvateľov. Koľko obyvateľov
by malo mať štvrté najväčšie mesto štátu podľa Zipfovho pravidla:

33. Geografia poľnohospodárstva:
Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú:
orná pôda (sme zaraďujeme aj záhrady a ovocné sady)
trvalo trávnaté porasty (lúky a pasienky)
trvalé kultúry (chmelnice, vinice)
Na Zemi zaberá poľnohospodárska pôda približne 46 mil. km²
(4630 mil. ha), teda necelú štvrtinu súše. Z tejto plochy je asi 15
mil. km² ornej pôdy, 30 mil. km² trvalo trávnatých porastov a asi
1 mil. km² trvalých kultúr.
Slovensko (2001):
poľnohospodárska pôda spolu (tis. ha): 2 439
z toho: - orná pôda
- ovocné sady a záhrady
- trvalo trávnaté porasty
- trvalé kultúry

34. Podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy
z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy rozoznávame tieto
základné typy poľnohospodárskej krajiny:
oráčinová krajina (min. 60 % ornej pôdy, vysoká hustota zaľudnenia, nedostatok stromovej vegetácie, pestujú sa obilniny, krmoviny, technické plodiny – jednoročné rastliny)
trávnatá lúčno-pasienkárska krajina
krajina s výrazným podielom trvalých kultúr
krajina so zmiešanými kultúrami
prímestská poľnohospodárska krajina (orientácia poľnohospo-dárstva na produkty dennej potreby – mlieko, mäso, zelenina, ovocie, kvety, okolo každého veľkého mesta sa vytvárajú určité špeciálne zóny produkcie uvedených produktov).

35. Vybrané typy fariem vo svete:
trhové záhradníctvo v Holandsku
pšeničné trhové poľnohospodárstvo kanadských prérií (extenzívne využívanie pôdy, nízke vstupy do pôdy, vysoká mechanizácia)
samozásobiteľská farma v Keni (2 ha, 12 ľudí, kukurica, fazuľa a káva na trh, hovädzí dobytok na mlieko a mäso)
plantáže v Malajzii (20 % HDP krajiny, kaučuk, palma olejová, čaj, kokosové orechy)
družstvá podielnikov na Slovensku (obhospodarujú 61 % poľnohospodárskej pôdy, na jedno družstvo pripadá priemerne 1080 ha poľnohospodárskej pôdy, 70 – 100 pracovníkov)
družstevná farma v Dánsku (výrazná orientácia na živočíšnu výrobu, časť pôdy je premenená na kvalitné pasienky, mliekárenské produkty, mäso a vajcia predstavujú asi 50 % hodnoty exportu krajiny)

36. Geografia priemyslu
Priemysel je hlavným výrobným odvetvím národného hospodár-
stva, zvyčajne do priemyslenej výroby zaraďujeme:
ťažbu surovín palív (podľa OKEČ kategória C)
strojové spracovanie surovín, poľnohospodárskych produktov
a poloproduktov, výroba tovarov (podľa OKEČ kategória D)
výroba a rozvod elektriny (podľa OKEČ kategória E)
rôzne opravárenské činnosti a niektoré služby
Vznik a vývoj priemyslu
posledná tretina 18.storočia v Anglicku (prvá priemyselná revolúcia)
strojová výroba veľkého množstva výrobkov, práca pre široký trh (2 typické znaky priemyslu)
dvadsiate a tridsiate rok 20.storočia - pásová výroba, fordizmus
po 2. svetovej vojne petrochémia, automobilový priemysel, elektrotechika – mechanizácia a automatizácia výroby
osemdesiate roky 20. storočia - globalizácia

37. Lokalizácia priemyselnej výroby (priemyselných závodov)
Jednotlivé priemyselné výroby (druhy priemyselných závodov) sa
líšia nárokmi na prevádzku. Pri hľadaní miesta lokalizácie
(umiestnenia) priemyselného závodu preto zohrávajú úlohu rôzne
činitele (lokalizačné faktory):
suroviny (ak je obtiažna ich preprava, závod v ich blízkosti)
energia (energeticky náročné výroby, v blízkosti zdroja energie)
voda (veľká spotreba vody, potrebné je budovať nádrže)
pracovná sila (počet, kvalifikácia)
doprava
trh, miesto odbytu (typické pre výrobu potravín)
aglomerácia tradičné lokalizačné činitele
finančný kapitál (NNS v období globalizácie)
pracovná sila (cena pracovnej sily)
vládna politika (daňový systém, investičné stimuly)
ekologické faktory
univerzity nové lokalizačné činitele

38. VSŽ Košice – hodnotenie lokalizačných faktorov
M a k r o l o k a l i z á c i a
- vyrovnávanie rozdielov medzi Českom a Slovenskom
- snaha vytvoriť na východe Slovenska druhé významné regionálne centrum
doprava, Košice získali pozíciu suchozemského prístavu (ruda z Ukrajiny, čierne uhlie z Ostravska)
2. pracovná sila (počet a kvalifikácia)
3. magnezitová ruda (Bankov, Ťahanovce)
4. vápenec (Slovenský kras)
5. rudná oblasť Gemera (v prvej fáze)
6. priemyselná voda (priehrada Ružín na Hornáde)
M i k r o l o k a l i z á c i a
- SZ veterné prúdenie – 20 km JV od mesta

39. Hyundai/Kia „Žilina“, hodnotenie lokalizačných faktorov
M a k r o l o k a l i z á c i a (v nadnárodnej mierke)
výrobné stretégie firmy (úspora výrobných nákladov
a lepšie pokrytie trhu)
2. pracovná sila (cena pracovnej sily)
3. tvorba legislatívneho prostredia (19% daň)
4. inštitucionálne činitele lokalizácie („sociálna“ politika
štátu a medzinárodných integračných zoskupení):
špeciálne ekonomické rozhodnutia štátu
Ad 4) Štátna pomoc na vytvorenie jedného pracovného miesta: 1,25 milióna SK (PSA Trnava 0,628 milióna SK, Getrag Ford na východe 1,5 milióna SK, prísľub firme Hankook Tire 2,4 milióna SK)
- nakoniec táto ponuka štátu rozhodla v prospech Slovenska v konkurencii s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom

40. Hlavní dodávatelia automobilky KIA v Žiline
Hyundai Mobis, Žilina – kompletovanie modulov do výroby
Hyundai Hysco, Žilina – spracovanie oceľových zvitkov
IL JIN, Pravenec – výroba častí kolies
Sewon ECS, Lednické Rovne – autokáble
Matador-Dongwon, Dubnica nad Váhom – rámy dverí, nosníky
ArvinMeritor, Kysucké Nové Mesto – zámky a ovládacie prvky
dverí automobilov
7. Hanil E-Hwa, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica – plasto-vé časti a textílie do áut
8. Johnson Controls, Žilina – autosedačky
9. Visteon, Nitra – klimatizačné a chladiace moduly
10. Donghee, Strečno – časti náprav, pedále a nádrže
11. Sungwoo Hitech, Ostrava – lisovanie plechov na karosérie
12. Matador-Dongwon, Třinec – rámy dverí, tlmiace tyče, nosníky
prístrojovej dosky (2008, aj pre Huyndai v Nošovciach, 30 km
od Třinca)

41. Geografia dopravy
Základné druhy dopravy (podľa druhu použitej dopravnej cesty):
železničná
cestná
vnútrozemská vodná a námorná
potrubná
letecká (vzdušná)
špeciálne druhy dopravy (úzkokoľajové železnice, lanovky,
pásová doprava, ťažné zveratá, nosiči)
Všeobecné tendencie vývoja dopravy:
- rast rýchlosti dopravných prostriedkov
zvyšovanie prepravej kapacity dopravných prostriedkov
unifikácia dopravných prostriedkov, ciest a zariadení
koncentrácia preprav na hlavné dopravné ťahy
znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie

42. Geografia cestovného ruchu
Geografia služieb
Geografia zahraničného obchodu
vývoz (export)
dovoz (import)
celkový obrat
orientácia ZO podľa krajín, podľa zahraničných partnerov
(export – Nemecko 12,3 %, Česká republika 8,0 %, Taliansko 4,2 %, Rakúsko 3,0 %, ...)
- tovarová štruktúra zahraničného obchodu (potraviny 5 – 3 %, stroje a dopravné prostriedky 36 – 40 %, palivá 17 – 7 %, ...)

43. Humánno-geografická syntéza – humánno-geografické systémy
bohatý sever, chudobný juh
Stredná dĺžka života a viac 60
Prirodzený prírastok 1 – – 37 promile
HDPna 1 obyvateľa (v USD) nad
Denná spotreba potravín kJ
krajiny jadra, periférie a semiperiférie
Kultúrno-geografické (komplexné) regióny sveta
spoločný vývoj kutúry (jazyk, náboženstvo, tradície)
osobitosti prírodných a socioekonomických prvkov krajiny
história vývoja ekonomiky a sociálneho systému
súčasná politická (a ekonomická) pozícia vo svete
partnerstvo v zahraničnom obchode

44. Základné kulúrno-geografické regióny sveta:
Európsky kultúrny región (kresťanstvo)
Kultúrny región Ruska a ostatných krajín bývalého ZSSR (ortodoxná vetva kresťanstva)
Kultúrny región Severnej Ameriky
Kultúrny región Čínskej ľudovej republiky (konfucianizmus
a taoizmus
5. Orientálny kultúrny región (islám)
6. Indický kultúrny región (hinduizmus, islám)
7. Kultúrny región Juhovýchodnej Ázie (budhizmus, islám)
8. Austrálsko-oceánsky kultúrny región
9. Negro-africký kultúrny región
10. Latinsko-americký kultúrny región (zničenie vyspelých indiánskych kultúr, kresťanstvo)

45. principles

46. Šesť svetových jadier politickej a ekonomickej sily.
Európska únia (vrátane Cypru, Turecka a Izraela)
USA (Kanada, Mexiko)
Japonsko (Taiwan, Južná Kórea)
Rusko (Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan, Arménsko)
Čína (Hong Kong, Macao, Severná Kórea)
India (britská India)
Medzi týmito šiestimi jadrami existuje vplyvom globalizácie silná ekonomická „spolupráca“ z čoho vzájomne profitujú.
Islámsky svet zostáva akoby mimo tohto svetového ekonomického diania a „vnútorne“ už cití stratu mocenských pozícií vo svete a aj ekonomické zaostávanie a zaostávanie v životnej úrovni obyvateľov.

47. Uveďte geografckú šírku:
severnej polárnej kružnice -
obratníka Kozorožca -
severného pólu -
rovníka -
Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú:
pôda s trvalými kultúrami
orná pôda
lesná pôda
pôda s trvalými trávnatými porastami
Na celkovom množstve spotrebovanej energie má v súčasnosti
Najväčší podiel:
jadrová energia
uhlie
ropa a zemný plyn
hydroenergia

48. Keď je v Londýne 28.2. v Bratislave môže byť:
b) c) d) 1.3.
Ktoré z uvedených miest leží bližšie k stredu Zeme ako Bratislava:
Reykjavík b) Mexico de Ciudad
c) Káhira d) Sant Peterburg
Dve mestá sú vzdialené v skutočnosti 1,5 km. Na mape je ich
vzdialenosť 30 cm. Aká je mierka mapy?
1 :
1 :
1 :
1 :
Na ktorom z týchto miest slnko nevyjde nad obzor:
10º v.g.d., 90º j.g.š. b) 10º v.g.d., 90º j.g.š.
c) 10º v.g.d., 67º 27´s.g.š. d) 10º v.g.d., 67º 27´j.g.š.