1. Vzťah medzi príčinou a násedkom
TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Katedra verejného zdravotníctva
Vzťah medzi príčinou a násedkom
prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc
Základy epidemiológie - propedeutika

2. Príčinnosť (kauzalita)
Príčinnosť je vzťah medzi príčinou a chorobou
Príčina choroby = je stav, jav, charakteristika, faktor, alebo ich kombinácia, ktorá je rozhodujúca pre vznik a vývoj choroby
Ochorenie spôsobuje vždy niekoľko príčin, ktoré pôsobia spolu v jednom čase, alebo postupne
Poznanie, definovanie a meranie príčin chorôb je základ pre efektívnu liečbu, prevenciu aj podporu zdravia
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

3. Modely príčinnosti Viacero modelov príčinnosti ochorení
Medzi najjednoduchšie z nich patrí tradičný model pre infekčné choroby, ktorý sa skladá z trojice agens (pôvodca, príčina) – hostiteľ – prostredie, ktorí tvoria epidemiologickú triádu/trojuholník
Výsledok ochorenia je interakcia medzi pôvodcom a vnímavým hostiteľom v prostredí, ktoré podporuje prenos pôvodcu zo zdroja k hostiteľovi.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

4. Agens (pôsobiaca sila, príčina, činiteľ, pôvodca
Faktor, akým je napríklad mikroorganizmus, chemické látky, alebo forma žiarenia, ktorého prítomnosť alebo nadmerná prítomnosť, alebo (ochorenia z nedostatku) relatívna absencia je nevyhnutná pre vznik choroby.
Ochorenie môže mať jeden agens - pôvodcu, množstvo nezávislých alternatívnych pôvodcov (z ktorých aspoň jeden musí byť prítomný), alebo komplex dvoch alebo viacerých faktorov, ktorých kombinovaná prítomnosť je nevyhnutná pre vývoj choroby.(Last, 1995)
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

5. Musí byť prítomný aby nastalo ochorenie;
Príklad nedostatku: vitamín C – skorbut. Príklad nadbytku: slnečné lúče: ak je ich málo – nedostatok tvorby vitamínu D – krivica, ak veľa zhubný nádor kože;
Musí byť prítomný aby nastalo ochorenie;
Samotná prítomnosť pôvodcu nie je vždy dostačujúca pre vznik ochorenia, rad ďalších faktorov ovplyvňuje či ochorenie nastane, vrátane patogenity a dávky;
Epidemiologický trojuholník slúži ako užitočný model pre mnoho chorôb, ukázal sa ako nedostatočný pre kardiovaskulárne ochorenia, nádory a ďalšie choroby, ktoré majú viac príčin.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

6. Hostiteľ Človek, ktorý môže dostať ochorenie, ochorieť;
Mnoho faktorov, ktoré sú vlastné hostiteľovi, môže ovplyvniť jeho expozíciu agens, citlivosť, alebo odpoveď na pôvodcu. Nazývame ich faktory rizika. Napríklad hladovanie vedie k zvýšeniu možnosti ochorieť na agresívne ochorenie, napr. tuberkulózu, alebo vplyv návykových látok, či alkoholizmus môže viesť k vzniku ťažkého zápalu pľúc.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

7. Príležitosti pre expozíciu sú často ovplyvnené správaním, ale aj podľa veku a pohlavia. Preto často vidíme TB u starých ľudí. Naopak, pohlavné ochorenia sú v rizikových skupinách prostitútok, narkomanov, alebo homosexuálov.
Citlivosť a odpoveď na agens je ovplyvnená faktormi, ako sú genetické faktory, nutričný a imunologický stav, anatomická štruktúra, prítomnosť ochorenia, psychologické faktory...
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

8. Prostredie
Životné prostredie sa týka vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú agens a príležitosť k expozícii,
Faktory životného prostredia zahŕňajú fyzikálne faktory, ako je geológia a klíma, biologické faktory, ako je prítomnosť vektorov, ktoré prenášajú pôvodcu, sociálno-ekonomické faktory, dostupnosť zdravotných služieb...
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

9. Obmedzenia modelu pre neinfekčné ochorenia
Model pôvodca (agens) – hostiteľ - prostredie sa dá len s ťažkosťami použiť pre mnoho neinfekčných ochorení, akými sú napr. ochorenia srdca, či rakovina, alebo úrazy.
Navrhnutých bolo viacero modelov, ktoré sa snažia odpovedať na multifaktoriálne (multi =mnoho, faktor=príčina) povahy príčinnej súvislosti.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

10. Príčinné komponenty a „kauzálne koláče“
Jeden z modelov bol navrhnutý Rothmanom v roku 1976, známy ako “kauzálne/príčinné koláče“;
Sú nimi individuálne faktory, ktoré prispievajú k vyvolaniu ochorenia sú zobrazené ako kus koláča, a keď je koláč kompletný choroba sa vyskytne (jednotlivé faktory sa nazývajú príčinné komponenty).
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

11. Jedna z definícií príčiny výskytu choroby je predchádzajúca udalosť, stav alebo vlastnosť, ktorá je nevyhnutná pre výskyt ochorenia v čase, keď k nemu došlo.
Inými slovami, príčinou výskytu ochorenia je udalosť, stav, alebo vlastnosť, ktorá predchádzala nástupu ochorenia.
Ak by udalosť, stav, alebo charakteristika bola iná ako stanovené, potom by k chorobe nedošlo vôbec alebo by k nej došlo až neskôr.
Čo je príčina
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

12. Podľa tejto definície, ak niekto ide po zľadovateľom chodníku, spadne a zlomí si bedrovú kosť, príčinou môže byť dlhý zoznam okolností:
počasie v deň incidentu,
skutočnosť, že cesta nebola schválené pre chodcov,
voľba obuvy obete,
chýbajúce zábradlie;
a tak ďalej.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

13. Všetky ostatné príčiny Zlé počasie
Neupravený chodník
Nevhodná obuv
Chýbalo zábradlie
Podľa ROTHMAN K. J., GREENLAND S. & LASH T. L Modern Epidemiology, 3rd Edition, Lippincott Williams & Wilkins
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

14. Základné delenie príčin ochorení
Nutné
Postačujúce
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

15. Nutné príčiny
Neodmysliteľné pri vzniku choroby a nutne predchádzajú chorobu;
Bez nich choroba nevznikne
Čo je nutnou príčinou z predchádzajúceho príkladu?.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

16. Postačujúce príčiny chorôb
Iniciujú chorobu, choroba rýchlejšie vznikne a niektoré choroby bez nich vzniknúť nemôžu;
Eliminácia postačujúcich známych príčin znižuje výskyt ochorení;
Rrizikové faktory považujeme za postačujúce príčiny chorôb (obezita, stres, fyzická inaktivita);
Ktoré z javy z príkladu sú postačujúce príčiny?
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

17. Podrobné delenie príčin
Predisponujúce príčiny chorôb - pripravujú, senzitivizujú človeka pre chorobu (vek, pohlavie, prekonané choroby v minulosti…)
Podporujúce príčiny chorôb - uľahčujú manifestáciu choroby (nízky príjem, nedostatočná výživa, nízky hygienický štandard, nekvalitná zdravotnícka starostlivosť...)
Vyvolávajúce – precipitujúce príčiny - sú spojené so začiatkom choroby (dostatočný počet mikrobiálneho agensu, dostatočné množstvo alergénu, jedu, radiácie...)
Posilňujúce príčiny chorôb - prispievajú k pretrvávaniu a progresii choroby (opakované expozície...)
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

18. Ako vytvoriť príčinný záver Ako vytvoriť kauzálnu inferenciu
Pre infekčné choroby – Kochove postuláty
Pre neinfekčné choroby – Hillove kritéria
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

19. Kochove postuláty
Postup pre preukázanie príčinnej súvislosti medzi patogénom a ochorením
 mikroorganizmus musí byť prítomný v organizme všetkých chorých, ale nie u zdravých,
mikroorganizmus sa musí dať izolovať od chorého a vyrásť v čistej kultúre,
mikroorganizmus je schopný vyvolať ochorenie, ak je čistá kultúra inokulovaná do organizmu zdravého hostiteľa,
mikroorganizmus je možné opakovane reizolovať z organizmu hostiteľa, do ktorého bol inokulovaný.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

20. Obmedzenia Kochových postulátov
ochorenie môže vyžadovať súčasné pôsobenie kofaktorov,
vírusy nemôžu byť kultivované ako baktérie, pretože vírusy potrebujú živé bunky pre rast,
mikroorganizmy môžu byť prítomné bez klinických prejavov ochorenia (subklinické prejavy, nosič).
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

21. Hillove kritéria príčinnej súvislosti
uvádzajú minimálne podmienky potrebné pre preukázanie príčinnosti,
pôvodne prezentoval Austin Bradford Hill ( ), ako spôsob určenia príčinnej súvislosti medzi určitým činiteľom (napr. fajčenie cigariet) a ochorením (ako je emfyzém alebo rakovina pľúc),
tvoria základ moderného epidemiologického výskumu, ktorý sa snaží preukázať príčinnú súvislosť medzi potenciálnymi príčinami a ochoreniami,
 aj keď je pomerne jednoduché tvrdiť, že príčina "A" (napr. fajčenie) spôsobuje chorobu "B" (rakovina pľúc), je úplne iná vec vytvoriť zmysluplné, štatisticky platné spojenie medzi týmito dvoma javmi.
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

22. Faktory, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia príčinnosti, resp
Faktory, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia príčinnosti, resp. chybu určenia
Bias
(skreslenie – systematická chyba)
Vychýlenie výsledku (zvyšuje pravdepodobnosť nálezu neexistujúceho vzťahu)
Random Error
(náhodná chyba)
Znižuje pravdepodobnosť nájdenia existujúceho vzťahu, znižuje silu štatistických testov
Confounding factor
(mätúci faktor)
Neexistujúci vzťah medzi faktorom A a ochorením je nájdení vďaka vzťahu medzi faktorom A a faktorom B, ktorý skutočne dané ochorenie nevyvoláva
Synergizmus
Vzájomná kombinácia dvoch či viac príčin a jedného následku
Modifikácia efektu
Rôzne úrovne expozície vyvolávajú rôzne ochorenia
16. septembra 2018
rusnak.truni.sk

23. Epidemiológ sa snaží overiť, či fakty zodpovedajú realite
Snaží sa predísť chybnému záveru o existencii vzťahu medzi príčinou a následkom:
aby nevyhlásil faktor za príčinu stavu, keď tento v skutočnosti nie je v príčinnom vzťahu
aby nevyhlásil, že vzťah nebol potvrdený, keď tento v skutočnosti existuje
Epidemiológ sa snaží overiť, či fakty zodpovedajú realite
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

24. Falošne pozitívny Chyba I.typu Falošne negatívny Chyba II. typu
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

25. Typy skreslenia Selection bias (výberové skreslenie)
Allocation bias (chyba priradenia)
Recall bias (informačné skreslenie)
Typy skreslenia
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

26. Stanovenie sily vzťahu medzi príčinou a následkom
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018

27. Expozícia
Pri dokazovaní príčin ochorení sledujeme u jednotlivcov/populácie prítomnosť faktorov, ktorým sú sledované osoby vystavené a potenciálne môžu spôsobiť ochorenie;
Pod expozíciou môžeme rozumieť nielen vystavenie potenciálnym rizikovým faktorom, potravinám, škodlivinám v ovzduší, ale aj základné charakteristiky osôb (napríklad vek, rasa, pohlavie), biologické vlastnosti (imunitný stav ), získané vlastnosti (rodinný stav), činnosti (zamestnanie, voľnočasové aktivity), alebo podmienky, v ktorých ľudia žijú (socio-ekonomický status, alebo prístup k zdravotnej starostlivosti).
rusnak.truni.sk

28. Expozícia môže znamenať
Priblíženie a / alebo kontakt so zdrojom pôvodcu ochorenia takým spôsobom, že môže dôjsť k efektívnemu prenosu agens alebo škodlivých účinkov agens.
Množstvo faktora, ktorému bol jedinec alebo skupina vystavená.
Expozícia môže však byť aj prospešná a nielen škodlivá, napríklad vystavenie imunizačnému agens.
Proces, pri ktorom agens prichádza do kontaktu s osobami alebo zvieratami tak, že sa môžu vyvinúť následky, akými môže byť napríklad ochorenie.
Podľa LAST, J. M A Dictionary of Epidemiology., Oxford, Oxford University Press.
rusnak.truni.sk

29. Expozícia korytnačkám, ktoré v tráviacom trakte prenášajú salmonelu a následné ochorenie dieťaťa;
Expozícia slnečnému žiareniu a vývin melanómu kože;
Expozícia príklady
rusnak.truni.sk

30. Aspekty expozície
V kvalitatívnom zmysle môže byť jednotlivec vystavený (exponovaný) alebo nevystavený (neexponovaný) sledovanému faktoru;
V kvantitatívnom zmysle môžu byť ľudia exponovaní rôznym množstvám sledovaného faktora, ako aj z hľadiska času pôsobenia faktora (napr. fajčenie: množstvo vyfajčených cigariet a dĺžka doby fajčenia);
Ľudí, ktorí nie sú exponovaní študovanému faktoru často nazývame kontrolnou alebo referenčnou skupinou.
rusnak.truni.sk

31. Stanovenie príčiny ochorenia
U infekčných ochorení poznáme pôvodcov ochorenia (expozícia) a ich následok, príčinu potvrdíme na základe diagnostiky ochorenia, viď Kochove kritériá;
U chronických neinfekčných ochorení
Príčinu posudzujeme nepriamo na základe rizika ochorieť po expozícii určitému faktoru a vzťah medzi príčinou a následkom vyjadrujeme pomocou pravdepodobnosti (stochasticky);
Pravdepodobnosť:
Počet uskutočnených pozorovaní, javov, skutočností
Počet možných
rusnak.truni.sk

32. Pravdepodobnosť zabitia bleskom
Podľa štatistiky (NWS Storm Data) za ostatných 30 rokov ( ) bolo v USA priemerne 51 ľudí zabitých bleskom za rok.
Z nich asi 5 zomrelo a 45 ostalo nejakým spôsobom trvalo poškodených.
Pravdepodobnosť umrieť po zásahu bleskom
5/51 = 0.098
Pravdepodobnosť trvalých následkov po zásahu bleskom
45/51 = 0.88
Pravdepodobnosť zabitia bleskom
rusnak.truni.sk

33. Predstavuje kombináciu charakteristík rizika, akými sú vzťahy dávka-odozva, alebo odhad expozície s cieľom vyčísliť mieru rizika u určitého počtu obyvateľov. (Last, 1995)
Výsledkom je kvalitatívne a kvantitatívne tvrdenie o očakávaných zdravotných účinkoch, a podiel a počet postihnutých ľudí v cieľovej populácii, vrátane odhadu neistôt. Veľkosť exponovanej populácie musí byť známa.
Patrí medzi základné kroky epidemiologickej analýzy prostredníctvom merania výskytu ochorenia alebo iných nepriaznivých účinkov na zdravie a stanovenie expozície u sledovaných skupín;
Zvyčajne nasleduje porovnanie výskytu v dvoch alebo viacerých skupinách, ktoré sa odlišujú expozíciami alebo inými parametrami;
Výpočet rizika je základným postupom pri meraní vzťahu medzi príčinou a následkom.
Odhad rizika
rusnak.truni.sk

34. Rizikom nazývame pravdepodobnosť, že sa určitý jav vyskytne, napríklad jednotlivec ochorie alebo umrie počas stanoveného obdobia alebo v určitom veku. Tiež nie technický výraz pre mnohé miery pravdepodobnosti nepriaznivého výsledku. (LAST, J. M A Dictionary of Epidemiology., Oxford, Oxford University Press.)
Význam:
je mierou vzťahu medzi príčinou a chorobou;
je medzistupeň patologického procesu medzi zdravím a chorobou;
cieľom určovania rizík je determinovať rizikové skupiny/faktory a navrhnúť intervencie na zníženie/odstránenie rizika.
Riziko
rusnak.truni.sk

35. Aké riziko meriame Absolútne Relatívne
Pýtame sa: Aké veľké je riziko? Aký je rozdiel v riziku medzi jednou a druhou expozíciou?
Odpoveď: pravdepodobnosť (incidencia ak prepočítame na osoby v riziku).
Miera vzťahu exponovaných a neexponovaných. Rozdiel rizík je rozdiel v miere výskytu medzi exponovaných a nevystavenej skupín. Je užitočnou mierou rozsahu problému verejného zdravia spôsobeného expozíciou.
Relatívne
Pýtame sa: Koľko násobne je riziko jednej (žiadnej) expozície väčšie/menšie ako inej expozície.
Odpoveď: Pomer rizika ochorenia alebo úmrtia medzi vystavenými riziku a medzi neexponovanými alebo s iným rizikom. (Last, 1995)
Odpoveď 2: Pomer kumulatívneho výskytu (incidencie) u exponovaných a neexponovaných.
Aké riziko meriame
rusnak.truni.sk

36. Kategória fajčenia
Počet prípadov s porážkou
Človeko-roky pozorovania (viac ako 8 rokov)
Absolútne riziko
Incidencia porážky (na človeko-rokov)
Nikdy nefajčili 70
70/ =
17.7
Bývalí fajčiari 65
60/ =0,
27.9
Fajčiari
139
139/ =0,
49.6
Spolu
274
274/ =
30.2
Rozdiel rizika, pokiaľ ide o miery výskytu mozgovej porážky pre ženy, ktoré fajčia v porovnaní s pre ženy, ktoré nikdy nefajčili je 31,9 na osobo rokov (49,6-17,7).
Zdroj: COLDITZ, G. A., BONITA, R., STAMPFER, M. J., WILLETT, W. C., ROSNER, B., SPEIZER, F. E. & HENNEKENS, C. H Cigarette smoking and risk of stroke in middle-aged women. N Engl J Med, 318,
rusnak.truni.sk

37. Rozdiel rizika
rusnak.truni.sk

38. Relatívne riziko Pýtame sa koľkokrát je jedno riziko väčšie ako druhé?
Kategória fajčenia
Absolútne riziko
Incidencia porážky (na človeko-rokov)
Nikdy nefajčili
70/ =
17.7
Bývalí fajčiari
60/ =
27.9
Fajčiari
139/ =0,
49.6
Spolu
274/ =
30.2
Pomer
Fajčiari vs
nikdy nefajčili /
= 2,8
Bývalí fajčiari /
= 1.5
bývalí fajčiari
0, /
= 1.9
Pomer rizika cievnej mozgovej príhody u žien, ktoré fajčia, v porovnaní s tými, ktorí nikdy nefajčili, je 2,8 (49,6 / 17,7)
Relatívne riziko
rusnak.truni.sk

39. Pomer rizika alebo relatívne riziko je pomer rizika vzniku ochorenia medzi exponovanými ľuďmi a medzi neexponovanými rizika.
Pomer riziko je lepším ukazovateľom sily asociácie, než rozdiel rizika, pretože je vyjadrený vzhľadom k východiskovej úrovni výskytu. To je teda vo vzťahu k veľkosti základného miera výskytu na rozdiel od rozdielu rizík; populácie s podobnými rizikovými rozdiely môžu mať veľmi odlišné pomery rizík, v závislosti na veľkosti sadzieb základných.
Pomer rizika sa používa pri posudzovaní pravdepodobnosti, že asociácia predstavuje kauzálny vzťah. Napríklad, pomer rizika rakoviny pľúc v dlhodobých ťažkých fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi je približne 20.
rusnak.truni.sk

40. b = neprítomné ochorenie u exponovaných;
Expozícia
ÁNO
NIE
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
a = prítomné ochorenie u exponovaných, kumulatívna incidencia ochorenia u exponovaných;
b = neprítomné ochorenie u exponovaných;
c = prítomné ochorenie u neexponovaných, kumulatívna incidencia ochorenia u neexponovaných;
d = neprítomné ochorenie u exponovaných;
a + b = všetci, ktorí boli exponovaní;
c + d = všetci, ktorí neboli exponovaní;
a + c = všetci, ktorí boli chorí; incidencia bez ohľadu na expozíciu;
b + d = zdraví, bez ohľadu na expozíciu;
rusnak.truni.sk

41. Riziko ochorieť pre exponovaných RExp = a/(a+b)
Ochorenie
Expozícia
ÁNO
NIE
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
Riziko ochorieť majú exponovaní aj neexponovaní, z každej zo skupín ochorie len niekoľko:
Riziko ochorieť pre exponovaných
RExp = a/(a+b)
Riziko ochorieť pre neexponovaných
RneExp = c/(c+d)
rusnak.truni.sk

42. Relatívne riziko (RR), ako pomer rizík
Ak RR > 1, potom je riziko väčšie pre exponovaných;
Ak RR < 1, potom je riziko menšie pre exponovaných;
Ak RR =1, potom sú riziká rovnocenné;
Ak RR =0, potom došlo ku chybe.
Je riziko ochorieť pre exponovaných väčšie, alebo menšie ako pre neexponovaných?
rusnak.truni.sk

43. Iné tabuľky Pôvodná Zámena stĺpcov Zámena stĺpcov aj riadkov
Ochorenie
Expozícia
ÁNO
NIE
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
Ochorenie
Expozícia
NIE
ÁNO
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
Pôvodná
Zámena stĺpcov
Ochorenie
Expozícia
ÁNO
NIE
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
Ochorenie
Expozícia
NIE
ÁNO
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
Zámena stĺpcov aj riadkov
Zámena riadkov
Iné tabuľky
rusnak.truni.sk

44. Pomer šancí, Odds Ratio Čo je to šanca na rozdiel od pravdepodobnosti
Pravdepodobnosť je pomer očakávaných/priaznivých voči všetkým možným.
Šanca je pomer očakávaných/priaznivých oproti neočakávaným/nepriaznivým.
Hod kockou:
Pravdepodobnosť, že padne 4? Počet priaznivých voči počtu všetkých: 1/6 = 0.17
Šanca že padne 4? Počet priaznivých voči počtu nepriaznivých: 1/5 = 0.2
Pomer šancí, Odds Ratio
rusnak.truni.sk

45. V priemere sa narodí 51 chlapcov na každých 100 pôrodov
Aká je pravdepodobnosť že sa narodí chlapec?
Pchlapec=51/100=0,51
Aká je šanca že sa narodí chlapec?
Ochlapec=51/49 = 1,04
rusnak.truni.sk

46. Vlastnosti pravdepodobnosť a šance
Pravdepodobnosť (P)
Šanca (O)
P leží vždy medzi 0 a 1 (resp. vyjadrené v percentách: medzi 0% a 100%);
P javu nemožného je 0 (0%), P javu istého je 1 (100%)
Súčet jednotlivých P všetkých možných prípadov je 1 (100%)
je vždy väčšia ako nula, ale nemá hornú hranicu;
O nemožného javu je 0, jav „istý“ je väčší ako jedna;
Vlastnosti pravdepodobnosť a šance
rusnak.truni.sk

47. Kedy použiť pomer šancí (Odds ratio)
Pri RR sme hovorili o podiele exponovanej populácie, u ktorých sa vyvinula choroba a o podiele neexponovaných u ktorých sa vyvinula choroba. V oboch populáciach bolo čisto vecou náhody (z hľadiska pozorovateľa), koľko ľudí bolo v jednej či druhej skupine. Preto bolo možné použiť pravdepodobnosť a porovnať ich formou RR.
V štúdiách, kde o jednej z populácií rozhoduje výskumník (alebo iná nie náhodná situácia) nemôžeme použiť pravdepodobnosť, ale musíme sa uspokojiť so šancou. Preto silu vzťahu medzi exponovanými (prípadmi) a nie exponovanými (kontroly) vyjadrujeme pomocou pomeru šancí OR.
Pomer šancí (odds ratio - OR) je definovaný pomerom šance prípadov, že boli v minulosti exponované sledovanému faktoru a šance kontrol, že boli v minulosti exponované.
Kedy použiť pomer šancí (Odds ratio)
rusnak.truni.sk

48. b = neprítomné ochorenie u exponovaných (kontroly);
Expozícia
ÁNO
(prípady)
NIE
(kontroly)
Spolu a b
a + b c d
c + d
a + c
b + d
a+b+c+d
a = prítomné ochorenie u exponovaných (prípadov), kumulatívna incidencia ochorenia u exponovaných;
b = neprítomné ochorenie u exponovaných (kontroly);
c = prítomné ochorenie u neexponovaných, kumulatívna incidencia ochorenia u neexponovaných (prípady);
d = neprítomné ochorenie u exponovaných (kontroly);
a + b = všetci, ktorí boli exponovaní;
c + d = všetci, ktorí neboli exponovaní;
a + c = všetci, ktorí boli chorí; incidencia bez ohľadu na expozíciu; prípady;
b + d = zdraví, bez ohľadu na expozíciu; kontroly.
rusnak.truni.sk

49. Ochorenie Expozícia ÁNO (prípady) NIE (kontroly) Spolu a b a + b c d
a + c
b + d
a+b+c+d
rusnak.truni.sk

50. Otuky=150/500=0.3 Obez tukov= 70/600=0,12 OR=0,3/0,12=2,5
V štúdii vplyvu stravy na vývoj rakoviny prsníka sa sledovala konzumácia stravy bohatej na tuky u žien s rakovinou prsníka a bez, teda zdravé ženy. Otázka znela, či ženy, ktoré konzumujú stravu bohatú na tuky majú častejšie rakovinu prsníka.
Expozícia
Rakovina
(prípady)
Zdravé
(kontroly)
Spolu
Tuky +
150
500
650
Tuky - 70
600
670
220
1100
1320
Otuky=150/500=0.3 Obez tukov= 70/600=0,12
OR=0,3/0,12=2,5
OR= (150/500)/(70/600) = (150*600)/(500*70) = 90000/35000
OR= 2,57
Strava bohatá na tuky 2,6 krát zvyšuje šancu rakoviny prsníka v porovnaní so stravou chudobnou na tuky
rusnak.truni.sk

51. OR= (150/70)/(500/600) = (150*600)/(70*500) = 90000/35000
Expozícia
Tuky +
Tuky -
Spolu
Rakovina
(prípady)
150 70
220
Zdravé
(kontroly)
500
600
1100
650
670
1320
OR= (150/70)/(500/600) = (150*600)/(70*500) = 90000/35000
OR= 2,57
Ženy, ktoré ochoreli na rakovinu prsníka mali 2,6 krát vyššiu šancu konzumovať stravu bohatú na tuky v porovnaní so zdravými ženami.
rusnak.truni.sk

52. Popísali sme epidemiologickú triádu a vysvetlili jej tri komponenty
Uviedli sme modely príčinnosti;
Uviedli sme Kochove postuláty;
Popísali Hillove kritériá príčinnosti;
Prebrali sme miery vzťahu medzi príčinou a následkom
Koncept rizika a expozície
Relatívne riziko
Pomer šancí
Súhrn
rusnak.truni.sk
16. septembra 2018