1. Poruchy správania a možnosti ich eliminácie v školskom prostredí
Konferencia s medzinárodnou účasťou „Výchovný poradca a jeho budúcnosť na Slovensku“ 22.apríla Bratislava
PhDr. Eva Smiková, PhD.
Poruchy správania a možnosti ich eliminácie v školskom prostredí
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Bratislava

2. Východiská
Správanie je vonkajšie pozorovateľná aktivita ľudského jedinca napr. reč, výraz, konanie, ktorá je súčasťou jeho prispôsobenia sa podmienkam (aktuálnym, minulým aj očakávaným), jeho odpoveďou na podnety.
Poruchy správania charakterizujeme ako odchýlku v oblasti socializácie, kedy jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku prípadne na úrovni svojich rozumových schopností.

3. MKCH
F90 – F98 PORUCHY SPRÁVANIA A EMÓCIÍ SO ZAČIATKOM OBVYKLE V DETSTVE A ADOLESCENCII
Hyperkinetické poruchy - charakterizované raným začiatkom, kombináciou nadmerne aktívneho, zlého ovládania správania s výraznou nepozornosťou a neschopnosťou trvalo sa sústrediť na danú úlohu. Tieto rysy správania sa objavujú vo všetkých situáciách a sú trvalé
Poruchy správania - charakterizované opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania. Ak je takéto správanie u daného jedinca extrémne, malo by porušovať sociálne očakávanie primerané veku, a preto byť závažnejšie než obyčajná detská nezbednosť alebo rebelantstvo v adolescencii.

4. Prevalencia a komorbidita
DSM IV – 19%
MKCH – 3%
Najčastejšie komorbidné(pridružené) poruchy:
dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia,
zneužívanie návykových látok,
tikové poruchy (vrátane Touretteovho syndrómu),
úzkostné stavy – somatické symptómy, bolesti brucha, hlavy, vracanie, obsedantné správanie,
emočné poruchy (depresie a hypomanické stavy),

5. Delenie porúch vo vzťahu k pedagogickému prístupu (Škoviera, 2002)
a/ etiológie porúch správania (bio – psycho – sociálna determinovanosť), ktorý nám odpovedá na otázku „ prečo poruchy správania vznikli“
b/ vonkajších prejavov (behaviorálne poňatie) - ako sa jednotlivé poruchy správania navonok manifestujú a ako dochádza k upevňovaniu týchto prejavov v živote žiaka
c/ intenzita – stupeň narušenia (postihnutia) resp. výchovnej náročnosti - v akej intenzite sa dané správanie prejavuje a ako náročné výchovne zásahy sú potrebné
d/ spoločenskej nebezpečnosti (právne aspekty) - aké sú dopady poruchového správania vzhľadom na spoločenskú normu

6. Prejavy hyperaktivity
Hyperaktívny syndróm - už v predškolskom veku, najnápadnejší býva medzi 8. – 10. rokom
1. hyperaktivita - nadmerné nutkanie k pohybu, k aktivite, ktorá je neúčelná až nezmyselná
2. impulzivita - tendencia reagovať bez rozmyslenia, náhle a často neprimerane podnetu
3. hyperexcitabilita - tj. zvýšená emočná dráždivosť so sklonom k  výkyvom v emočnom ladení a zníženou toleranciou k záťaži
4. poruchy pozornosti - ktorých typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť

7. Psychologické aspekty
odchýlky v osobnostnom vývine nekľudného dieťaťa vznikajú sekundárne dôsledkom negatívnych reakcií okolia
deti bývajú často odmietané alebo prijímané ambivalentne
zažívajú častejšie kritiku, bývajú obyčajne hodnotené ako neúspešné
ovplyvnené opakovanou negatívnou skúsenosťou
deprivácia v oblasti potreby citovej akceptácie
prežívanie stresu

8. nebýva prijateľne uspokojovaná potreba sebarealizácie
reakciou na záťaž negatívnej skúsenosti býva nejaká forma obrany napr. hľadanie náhradného prostriedku alebo iného cieľa
náhradné uspokojovanie sa môže prejaviť rôznym spôsobom (napr. vtieravosťou, agresivitou a pod.)
negatívny obraz vlastnej bytosti ako jedinca nežiadúceho, neschopného a neúspešného
obrana vlastnej identity máva tiež charakter popierania nepriaznivej informácie
porucha v oblasti psychickej autoregulácie

9. Sociálne aspekty
špecifické ťažkosti vo vzťahoch s rovesníkmi, s rodičmi, súrodencami
správanie ruší, dráždi a vyčerpáva
rodičia sa cítia bezmocní, pretože dieťa nereaguje na žiadny výchovný zákrok
nespokojní a sklamaní, volia tvrdšie výchovné prostriedky, prípadne po určitom čase rezignujú
často hľadajú vinu i v sebe, majú pocit, že v rodičovskej úlohe zlyhali
dávajú dieťaťu najavo skôr odmietanie než bezvýhradné citové prijatie

10. Vzťahy k rovesníkom
hyperaktívne deti sa nedokážu správať na úrovni svojho veku a nespĺňajú preto očakávania detskej skupiny
nedokážu spolupracovať, bývajú nezrelo egocentrické a koncentrované na vlastné bezodkladné uspokojenie
nevedia sa podriadiť normám, reagujú impulzívne a kazia hru
na bežné problémy odpovedajú skratkovým, afektívnym správaním, neberú ohľad na druhých
správanie býva nestále a nepredvídateľné, ovplyvňujú ich všetky možné aktuálne podnety
citové zážitky a impulzy sa okamžite odrážajú v správaní - odmietané rovesníkmi, kamarátmi

11. Výchovné aspekty poruchy nepriaznivo ovplyvňujú školskú adaptáciu
žiaci sa nedokážu na prácu sústrediť, pracujú povrchne, s chybami a úlohu často vôbec nedokončia
učitelia ich zlyhanie považujú za dôsledok nedostatočnej snahy a úsilia.
neschopnosť dodržovať sociálne normy, správať sa primerane roli školáka
zmena vzťahu ku školskej práci
problémy v školskom výkone

12. Problémy v dospelosti Profesná kariéra Osobné vzťahy
Konflikty so spoločnosťou

13. Vývinové kontinuum intervencie problémového správania
Vek dieťaťa Fáza Intervencia a podpora
­­­­­­­­­
predškolský vek Prevencia rozvíjanie sociálnych zručností
rozvíjanie vedomostí
podpora rodiny
včasný skríning a identifikácia
ml. školský vek Náprava rozvíjanie sociálnych zručností
rozvíjanie vedomostí
podpora rodiny
st. školský vek Zlepšenie sebakontrola
akademické zručnosti
príprava na povolanie
podpora rodiny
adolescencia Akomodácia zručnosti k prežitiu
zručnosti k povolaniu
prechod zo školy do práce
zvládacie zručnosti
Podľa Bullis and Walker, 1994 In:Antisocial Behavior in School: Strategies and Best Practices (1995)

14. Typ inter-vencie Nedostatky
Kľúčová osoba
Priebeh intervencie
Výhody
Nedostatky 1.
triedny učiteľ, výchovný poradca
repertoár metodík a postupov zvládania porúch v triede
(minimálne zásady)
- nestigmatizuje sa problémový jedinec
- zapojenie celého kolektívu do riešenia
- využíva sa prirodzené prostredie žiaka
- problémy v nedostatoč-nom dodržaní minimálnych zásad (počet detí v triede a pod.)
- náročnosť na ľudské zdroje 2.
rodič
pod vedením psychológa alebo šp. pedagóga
- využíva sa prirodzené domáce prostredie žiaka
- potenciál rodiny
- nedostatočná spolupráca rodičov
- nedostatočné zručnosti rodiča (trpezlivosť a pod.) 3.
- ambulantná starostlivosť CPPPaP
- integrácia žiaka ZŠ
- individuálna alebo skupinová terapia
- špecializovaná pomoc deťom v škole
- priestor na diagnostiku
- individuálny prístup
- časová náročnosť
- terapeutická náročnosť intervencii 4.
denné sanatóriá
denné pobyty v LVS
- špeciálne individualizované prístupy
- intenzívna individuálna a skupinová terapia
- kontakt dieťaťa s rodinou
- individuálny, špecializovaný prístup
- intenzivita intervencii
- čiastočná eliminácia rodičov v intervenciách 5.
Liečebno- výchovné sanatóriá – dlhodobejšie pobyty, diagnostické pobyty v DC
Intervencia prebieha v špecializovanom školskom internátnom zariadení
- separácia od často výchovne nevhodného prostredia
- priestor na regeneráciu rodiny
- dieťa je odlúčené od primárnej rodiny
- stigmatizácia problémového jedinca
- problémy pri návrate do pôvodnej triedy

16. Ďakujem za pozornosť.

17. Literatúra
GOETZ, M. – UHLÍKOVÁ, P.: ADHD Porucha pozornosti s hyperaktivitou. Galén, ISBN
LEVČÍKOVÁ, M. a kol.: Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole. Metodicko-informatívny materiál.
MATĚJČEK, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha, SPN, 1991.
MATULA, Š. a kol.: Psychologické a výchovné aspekty vzdelávania žiakov s poruchami aktivity a pozornosti. Záverečná správa úlohy P – 89, VÚDPaP, Bratislava, 2005.
Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Diagnostická kritéria pro výzkum. Psychiatrické centrum, Zprávy č. 134, Praha, 1996.
PACLT, I.: Hyperkinetická porucha a poruchy chování. Grada Publishing, a.s., ISBN