1. Disharmonický vývin osobnosti - prejavy u detí a mládeže
problém psychickej
normality
disharmonický vývin osobnosti
suicidálne riziká u detí a mládeže

2. Psychická normalita Možnosti posudzovania abnormity:
Odchýlka od štatistickej normy
Odchýlka od sociálnej normy
Maladaptácia správania
Subjektívne pociťované obtiaže
Najčastejšie posudzovanie:
1) štatistické chápanie normality
2) funkčné chápanie normality
3) sociokultúrne chápanie normality
význam časového faktoru
hranice medzi normou a abnormitou - kontinuum

3. Podľa čoho posudzujeme normalitu:
Primerané vnímanie reality
Sebapoznanie
Schopnosť ovládať svoje správanie
Sebaúcta a akceptácia
Schopnosť vytvárať citové väzby
Činorodosť

4. Poruchy osobnosti
škála klinicky významných odchýlok a foriem správania, ktoré majú tendenciu pretrvávať
sú výrazom charakteristického životného štýlu jednotlivca a jeho vzťahov k sebe a k druhým
prejavujú sa ako rigídne (neprispôsobivé) odpovede na široké rozpätie osobných a spoločenských situácií
predstavujú krajné alebo významné odchýlky od spôsobu, ktorým priemerný jednotlivec v príslušnej kultúre vníma, myslí, cíti, a najmä od druhu jeho vzťahov k druhým
nie sú priamym dôsledkom choroby, poškodenia alebo úrazu mozgu, či inej psychickej poruchy
zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí osobnosti
zvyčajne sa prejavujú od detstva alebo dospievania a pokračujú počas dospelosti

5. Delenie porúch osobnosti:
Podivíni a ľudia excentrickí
(paranoidná a schizoídna porucha)
Ľudia dramatickí, emoční a premenliví (antisociálna, hraničná, histriónska a narcistná porucha)
Ľudia úzkostní a ustrašení (osobnosti vyhýbavé, závislé a trpiace obsedantne nutkavou poruchou)
!!! U detí a mládeže nehovoríme ešte o poruchách
osobnosti ale o poruchách správania
Opozičná porucha
Porucha správania s protispoločenskými

6. Disharmonický vývin osobnosti - charakteristika
!!! Hranica medzi normou a abnormitou je pohyblivá, plynulá, odchýlky od normy sú u každého iné.
daný súhrou dedičných či časne získaných dispozícií, podmienkami prostredia a výchovným pôsobením,
ťažisko poruchového vývinu v mimointelektovej oblasti (pudovej, afektívnej, temperamentovej..) oproti mentálnej retardácii.
!!! Dôležité je odlíšenie poruchového vývinu osobnosti (t.j. jedincov s primárne zmenenou vychovateľnosťou) od porúch správania a osobnostných zmien, ktoré sú dôsledkom chýb vo výchove.
 význam pre zabezpečenie včasnej adekvátnej starostlivosti + zabránenie vzniku nadstavbových porúch.

7. Kritériá disharmonického vývinu
Disproporcionalita osobnostného vývinu
Asynchronný vývin
Výskyt špecifických syndrómov
Príznaky sa prejavujú aj za podmienok, v ktorých normálni jedinci žiadne príznaky nevykazujú
Príznaky sú na bežné pedagogické zásahy refrakterné
V kritických vývinových fázach alebo pri záťaži dochádza k príznačným dekompenzáciam
Pre trvanie a rozvoj disharmonického vývinu osobnosti a jeho vyústenie do stabilizovanej abnormálnej (psychopatickej) osobnosti v rannej dospelosti je potrebné spojenie dispozičných činiteľov a špecifických nepriaznivých vývinových podmienok.

8. Charakteristika vybraných typov disharmonického vývinu osobnosti (DVO)
skupina – pretrvávajúci infantilizmus
(predovšetkým emočný a vôľový)
1) DVO infantilného typu
2) DVO hysteroidného typu
3) PVO s hlavným príznakom pseudologia
phantastica

9. 1) DVO infantilného typu
Príznaky
nezrelosť psychiky
základný motív správania – okamžité uspokojenie
základné ladenie – bezstarostní, veselí, náladoví
zdôraznené obdobie vzdoru (až straty vedomia pri afektu zlosti...)
bezprostrednosť, naivita, hravosť,
problém s kontrolou pozornosti vôľou  výsledky v škole často nezodpovedajú nadaniu dieťaťa
inklinujú k mladším deťom alebo k dospelým
dekompenzácia pri záťaži  neurotické prejavy (strachy, elektívny mutizmus, pomočovanie, zajakavosť, návykové vracanie...) alebo afektívne výbuchy...úteky zo školy, túlanie

10. Riziká
– zneužitie sugestibility dieťaťa  dieťa sa „dá nahovoriť“ pre zakázané činnosti, častá obeť šikany
- vznik závislostných porúch (potreba zážitkov, únik pred prekážkami - chýba vôľa, neschopnosť odolať okamžitému pokušeniu..)

11. 2) DVO hysteroidného typu
Príznaky
zvýšený egocentrizmus, túžba po pozornosti druhých
( predvádzanie sa, afektovanie, provokatívne správanie...., strata pozornosti vyvoláva aj sebapoškodzovanie či útek do choroby)
náladovosť
žiarlivosť (napr. voči súrodencom, nevlastnému rodičovi...  regresné správanie, skrytá agresivita, intrigovanie, vydieranie...)
neurčitá hranica medzi predstavovaným a skutočnosťou ( sklony k výmyslom a klamstvám)
sebapoňatie vzdialené realite
navonok živá až búrlivá emocionalita bez hlbších a trvalejších citov k druhým

12. Riziká – vznik drogových závislostí
záujem (často len povrchný a krátkodobý) o činnosti, kde majú šancu upútať pozornosť, často prehnané očakávania - výukové výsledky závislé na citovom vzťahu k učiteľovi - sociálna emancipácia v dospievaní búrlivá (premrštené požiadavky, ale snaha zachovať výhody detstva) - medzi vrstovníkmi usilujú o vodcovstvo – získavajú ho len krátkodobo  zlyhávajú v záťažových situáciach  menia často skupiny
Riziká – vznik drogových závislostí

13. 3) PVO s hlavným príznakom pseudologia phantastica
vzácny variant príbuzný 2)
Príznaky
konfabulácie a patologické klamstvá (naivné aj rafinované)
snaha uviesť svoje fantastické produkcie do života
spúšťač – konfliktová situácia, predmetom sú nesplnené želania, v dospievaní erotické fantázie
Riziká – nebezpečné sexuálne konfabulácie u dospievajúcich dievčat  indukovanie u vrstovníčok  napr. vierohodné obvinenie učiteľa zo zvádzania

14. II. skupina - pretrvávajúci disproporcionálny vývin
DVO hyperthymného typu
DVO astenicko – neurotického typu
DVO senzitívneho typu
DVO psychastenického typu
DVO schizoídneho typu
DVO paranoidného typu
DVO epileptoídneho typu

15. 1) DVO hyperthymného typu
Príznaky
zvýšený vitálny tonus a aktivita, nadmerná samostatnosť, odvaha, neskrotnosť, zvýšený sebacit
bez odstupu k dospelým, odmietajú sa podriaďovať autorite, normám..
nestálosť
družní ale vo vzťahoch nie sú vyberaví, často bitkári
nestálosť v záľubách, túžba po nových zážitkoch, nedokončujú úlohy
včasne sa u nich prebúdza zvýšená sexuálna aktivita
Riziká – disociálny vývin a juvenilná delikvencia
- patologické hráčstvo

16. 2) DVO astenicko – neurotického typu
Príznaky
výskyt neuropatií (poruchy spánku, chuti k jedlu, emočná labilita – plačlivosť, bojazlivosť), zvýšená unaviteľnosť, ľahká emočná dráždivosť, emočné napätie, sklony k hypochondrii
dochádzku do školy prežívajú s napätím, ťažko znášajú súťaženie, školské previerky....choroby blízkych osôb
neasertívni, pasivní – v škole často podávajú podvýkon a sú podhodnocovaní
Riziká - môžu sa stať obeťou násilia, šikany - z hľadiska disociálneho vývinu a drogových závislostí málo riziková skupina

17. 3) DVO senzitívneho typu
Príznaky
zvýšená citlivosť, bojazlivosť (boja sa tmy, zvierat, cudzích ľudí, samoty..)
citové zážitky dlhodobo doznievajú
poslušní, bez problémov s disciplínou
v škole prežívajú strach zo skúšania, rušných prestávok...
často pocity menejcennosti, sebakritickosť
plachosť, nesmelosť
niekedy snaha prekonať nedostatky hyperkompenzáciou v oblasti, kde pociťujú nedostatky (napr. trénujú silové športy)
Riziká – ako u 2)

18. 4)DVO psychastenického typu
- u detí vzácny, zamieňaný s astenickým typom
Príznaky
senzitívnosť, bojazlivosť
vnútorný strach, neistota  produkcia obranných rituálov
postupne s vekom vystupujú rysy nutkavosti zreteľnejšie (fóbie, nutkavé myšlienky a jednanie, sebaanalyzovanie...)
sklon k pedantérii, nemajú radi zmeny
pocit prehnanej zodpovednosti a neistoty,
pocity viny
často školský podvýkon

19. 5) DVO schizoídneho typu
- u detí vzácny, častejší u chlapcov
Príznaky
introverzia, uzavretosť, malá potreba sociálneho kontaktu
nápadný rozdiel medzi urýchleným vývinom reflexie (predovšetkým abstraktného myslenia) a nerozvinutou pohybovou zložkou a sociálnymi vzťahmi (dojem malých nemotorných vedcov)
preferujú intelektuálne hry a záľuby, v škole sa často
nudia (radšej vysedávajú s knihou či pri počítači)
zásadovosť, rigidita, nadmerná pedantérie  svojhlavosť
citový život bohatý ale skrytý – často dramatický
sychosexuálny vývin prežívaný vo fantázii – problémy pri nadväzovaní vzťahov s druhým pohlavím
Riziká – menšie riziko drogovej závislosti a disociálneho vývinu (pokiaľ áno – solitérni páchatelia, motivácia činov pre druhých niekedy ťažko pochopiteľná)

20. 6) DVO paranoidného typu
- u detí vzácny, zreteľnejšie sa prejavuje až v dospievaní
Príznaky
nedôverčivosť, podozrievavosť, preháňanie významu vlastnej osoby, vzťahovačnosť, konfliktovosť
myslenie afektívne zafarbené a determinované, rezonérstvo
reagujú neprimeranou obranou – tým môžu iritovať druhých – aj učiteľov ( tak často vzniká bludný kruh)
Riziká – menšie riziko drogovej závislosti a disociálneho vývinu

21. 7) DVO epileptoídneho typu
- u detí vzácnejší - poz. (neide o epilepsiu)
Príznaky
od útleho detstva záchvaty neutíšiteľného plaču, zlosti
niekedy sadistické sklony (trápenie zvierat, slabších...)
nedetská šetrnosť a opatrnosť k všetkému vlastnému
výrazná dráždivosť, záchvaty neovládateľných afektov (zlosti, strachu, radosti  sú schopní zraniť seba aj druhých – pri afektu nevnímajú bolesť a pri agresii voči druhým pokračujú nezvyčajne dlho)
zvonka nemotivované poruchy nálady
sú kritickí, urážliví, podozrievaví, mávajú pocity krivdy, nespravodlivosti, krivdy nezabúdajú
silné erotické pudy so sklonom k excesom
žiarlivosť, pedantéria, fanatizmus
rigidita psych. procesov
vo vrstovníckych skupinách tendencia dominovať
búrlivé dospievanie
Riziká - situačne podmienená delikvencia (napr. násilné formy) - alkoholické opojenie spojené so zúrivosťou, bitkami

22. III. skupina – PVO podmienené prenatálnym alebo ranným postnatálnym organickým poškodením CNS
DVO typu hypokinetickej formy ĽMD
DVO typu hyperkinetickej formy ĽMD

23. 1) DVO typu hyperkinetickej formy ĽMD
Príznaky
od ranného detstva dráždivosť (inverzný typ spánku a bdenia, poruchy habituácie na rytmus spánku a bdenia)
živosť, nekľud, nesústredenie
pohybová neobratnosť, zvláštnosti vo vývinu reči, grafického prejavu
časté špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU)
riziko vyvolania negatívneho haló-efektu  podhodnocovanie

24. 2) DVO typu hypokinetickej formy ĽMD
menej častý typ organického poruchového vývinu
Príznaky
pasivita, znížená dynamika správania, pomalé osobné tempo
vytvárajú dojem nižšieho stupňa nadania
výskyt ŠVPU
Riziká
– riziko vzniku nadstavbových porúch správania
 u 1) – riziko disociálneho vývinu aj závislostných porúch
u 2) – riziko neurotizácie

25. IV. skupina – PVO ako dôsledok psychickej deprivácie v detstve
význam psychického vzťahu medzi matkou a dieťaťom - pripútania ( uspokojovanie potreby lásky, bezpečia, podnetov - základ pre obligatórne učenie) v kritickom období od konca novorodeneckého obdobia do 2 – 3 rokov života
 výsledky sú ireverzibilné – základ dôvery človeka v svet, v ľudí...
psychická deprivácia v tomto období sa premieta do vývinu osobnosti človeka

26. Príznaky
oneskorený vývin motoriky, hygienických návykov, citová plochosť, poruchy autoregulácie,
Obraz deprivácie závisí od typu osobnosti dieťaťa:
typ so zvýšenou sociálnou hyperaktivitou
typ sociálne provokujúci
útlmový typ
typ deprivácie s náhradným uspokojovaním potrieb
Riziká – problémy so sociálnym prispôsobením  riziko disociálneho vývinu aj závislostných porúch

27. ►Poruchy osobnosti u dospelých (podľa MKCH)
F60 Špecifické poruchy osobnosti
F60.0 Paranoídna porucha o.
F60.1 Schizoídna porucha o.
F60.2 Dissociálna porucha o.
F60.3 Emočne nestabilná porucha osobnosti
F60.30 Impulzívny typ F60.31 Hraničný typ
F60.4 Histriónska porucha osobnosti
F60.5 Anankastická porucha osobnosti
F60.6 Anxiózna (vyhýbavá)p.o. F60.7 Závislá porucha osob. F60.8 Iné špecifické p.o. (zahrnuje excentrickú, nezdr-žanlivú, nezrelú, narcistickú, pasivne agresívnu a psycho-neurotickú osobnosť) F60.9 Porucha osobnosti nešpecifikovaná (zahrnuje charakterovú neurózu NS, patologickú osobnosť NS.) F61 Zmiešané a iné poruchy osobnosti

28. Suicidium porucha pudu sebazáchovného
vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života
autoagresívny akt, afektogénna reakcia na záťažovú situáciu, ktorá sa javí ako bezvýchodná

29. Vývin konceptu smrti
Predškolský vek – smrť chápu ako reverzibilný stav
Ranný mladší školský vek – personifikácia smrti
9. – 11. rok života – smrť chápu ako univerzálny biologický proces
Normálne deti –
Suicidálne deti –
Adolescenti –
→ vplyv sociokultúrneho prostredia – vplyv postojov k smrti (vplyv masmédií a špec. adolescent. kultúry – predovšetkým prostredia, kde je hodnota individuálneho života nízka – sekty, gangy...obdiv k rizikovému správaniu)

30. Motívy
únik pred nepriaznivou situáciou (v rodine, škole, v partnerských vzťahoch...)
snaha získať pozornosť
snaha ublížiť druhým
spoločenská izolácia
túžba spojiť sa s blízkou osobou
 pocity ako zlosť, bezmocnosť, beznádej, vina, stud...

31. Rizikové faktory Všeobecný predpoklad samovražednosti
čím menej je kultúra tolerantná k nedostatkom a čím menej sociálne schválených ciest ponúka, tým väčšia je predispozícia pre samovražednosť
Psychické poruchy a ochorenia
hystéria, hypochondria
poruchy správania
depresie
psychózy
neurózy
závislostné poruchy – drogy, alkoholizmus
poruchy sexuálnej identity, homosexualita

32. Somatické ochorenia
nevyliečiteľné ochorenia, AIDS...
Vplyvy dedičné a rodinné
preukázaný vyšší výskyt samovrážd u jednovaječných dvojičiek
Psychosociálne vplyvy a vplyvy prostredia

33. Vplyv rodinného prostredia
vplyv na 75% suicídií
neúplnosť rodiny, zlé výchovné štýly
→ napr. perfekcionizmus – nároky rodičov prekračujú možnosti detí
hyperprotektívny prístup
týranie a sexuálne zneužívanie v rodine
predčasná strata rodičov
Ďalšie:
chudoba, nezamestnanosť
chýbajúce vzťahy (ovdovení, rozvedení, bezdetní)
šikanovanie

34. Literatúra
HORT, V., HRDLIČKA, M., KOCOURKOVÁ, J., MALÁ, E. a kol Detská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál, s. 492, ISBN
MÜHLPACHR, P Sociální patologie. Brno: Mysarykova univerzita, 104 s. ISBN