1. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020
passed by the resolution No. 1/2012 of the government of the Slovak Republic
on January 11, 2012
Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 vznikla na podnet Európskej únie ( zasadnutie Rady Európskej únie pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti zo dňa ; zasadnutie Európskej rady zo dňa ; na základe plánu práce vlády SR na rok 2011).
Je výsledkom spolupráce ÚSVRK, Svetovej banky a Rozvojového programu OSN (UNDP), Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a mimovládnych organizácií. Priebežne sa konali konzultácie s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy i mimovládneho sektora na regionálnej úrovni (BB, PO, KE) s predstaviteľmi štátnej správy a príslušných ministerstiev (v BA), ako aj s predstaviteľmi rómskych mimovládnych organizácií a organizácií pôsobiacich na centrálnej úrovni, ako aj akademickými autoritami pôsobiacimi v tejto oblasti.
Hlavným zámerom stratégie je zastavenie segregácie rómskych komunít, výrazný pozitívny obrat pri sociálnom začleňovaní rómskych komunít, nediskriminácia a zmena postoja väčšinového obyvateľstva voči rómskej menšine.
V prípade odkladania a odsúvania riešenia otázok sociálneho začleňovania rómskych komunít hrozí nárast napätia medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami, ktoré môže prerásť do otvorených konfliktov vrátane fyzického násilia.
Pre riešenie zložitej multisektorálnej problematiky, ako je inklúzia marginalizovaných rómskych komunít je nevyhnutná úzka spolupráca a iniciatíva všetkých ústredných, regionálnych a miestnych inštitúcií.
Ide o koncepčný materiál, ktorý definuje východiská, princípy prístupu a implementácie a dlhodobé ciele. Zároveň naznačuje spôsob implementácie, monitoringu a evaluácie.

2. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020
Roma situation in Slovakia:
Since 1991 the Roma, for the first time, were given an opportunity to claim their Roma nationality. Results from the 2011 Census of Citizens, Houses and Apartments show that the official number of people claiming Roma nationality has increased only slightly – from 1,7% in 2001 (cca. 90 000) to 2,0% in 2011 (cca. 106 000) ; qualificated estimates operate with number Roma, which represents around 8 % of the total population.
The ATLAS of Roma communities 2004 mapped municipalities and towns. Therein 1 575 settlements of various types were identified, populated by communities perceived as Roma. In 772 municipalities or town these communities live integrated, interspersed within the majority population. The ATLAS lists 149 segregated settlements (outskirts or outside the limits of municipalities/towns, have no access to water supply, and feature a rather high proportion of illegal housing)
As demonstrated by surveys, the Roma population living in Slovakia regularly appears among the groups mostly affected by poverty, social exclusion and discrimination.

3. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020 Process of preparation:
Result of collaboration between the Office for the Plenipotentiary of the Government of the Slovak Republic for Roma communities, the Ministry of Labour, Social Affairs and Family of the Slovak Republic, the World Bank, the United Nations Development Fund (UNDP), the Open Society Foundation (OSF), the Association of Cities and Municipalities of the Slovak Republic, and various non-governmental organizations
Ongoing consultations with public administration officials, regional authorities, representatives of NGOs on a regional level (Banska Bystrica, Presov, Kosice); representatives of state administration and the respective ministries in Bratislava, as well as representatives of the Roma NGOs and organizations active on the national level, and even with academicians active in this field.
Open document that will be continuously amended and supplemented by Annexes detailing action plans, data and necessary information.

4. Objective of the Strategy up to 2020:
increase the social inclusion efforts of Roma communities in Slovakia
create a background material for National Action Plans and to set tasks for developing measures, policies and legal norms at all levels of public administration in the Slovak Republic for the 2012 – 2020 period and for the new EU structural funds programming period

5. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020
Target groups:
Roma as national minority
Roma communities
Marginalized Roma communities
The majority of measures and social interventions concentrate on marginalized Roma communities. It is also important to orient the policies to address the majority population. The goal is to frame the public debate in such a way that make policies accepted as mutually beneficial.
Stratégia je koncepčne zarámcovaná princípmi prístupu k riešeniam tzv. rómskej problematiky a je zameraná na viaceré cieľové skupiny, ktoré sa navzájom prekrývajú: Rómov ako národnostnú menšinu, rómske komunity a marginalizované rómske komunity.
Väčšina opatrení a sociálnych intervencií je zameraná na marginalizované rómske komunity.
Cieľom stratégie je smerovať k odstráneniu foriem sociálneho vylúčenia, ako je ekonomické vylúčenie (vylúčenie zo životného štandardu a životných šancí), kultúrne (vzdelanosť a kultúra), symbolické vylúčenie (predsudky a stereotypy), priestorové vylúčenie (tzv. rómske osídlenia, osady, mestské getá). Tieto formy sociálneho vylúčenia sa často prejavujú zamedzením prístupu k sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a siete sociálneho zabezpečenia.
V prípade sociálneho vylúčenia rómskej populácie je to navyše aj etnicita, ktorá môže generovať vylúčenie. Sociálne vylúčenie je však nielen dôsledkom, ale aj príčinou nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie, nezamestnanosti a multidimenzionálnej chudoby.
Rastúca extrémna chudoba a systematický sociálny prepad väčšiny lokálnych spoločenstiev marginalizovaných rómskych komunít od roku 1989 poukazuje na potrebu zmeny prístupu verejných politík v tejto oblasti. Predložená stratégia je založená na potrebe prechodu od pasívnej starostlivosti štátnych a samosprávnych orgánov smerom k aktivizujúcej pomoci. Tento prechod však nemá mať podobu reštriktívnych opatrení uplatňujúcich sankcie, ale má byť zameraný na prekonanie širokospektrálneho vylučovania Rómov.
Odstraňovanie diskriminácie vo všetkých jej podobách (štrukturálna, inštitucionálna, priama, nepriama...) je podmienkou alebo sprievodným javom procesov destigmatizácie, desegregácie, degetoizácie, posilňovania solidarity, dodržiavania zákonnosti, ako aj partnerstva, komplexnosti a ostatných implementačných princípov. Princíp nediskriminácie umožňuje zamerať sa tak na problémy cieľových skupín ako potenciálnych obetí diskriminácie, ako aj väčšinovej spoločnosti, z hľadiska zvyšovania jej citlivosti voči diskriminácii, odbúravania stereotypov a predsudkov ako spúšťačov diskriminačného správania. Zároveň jeho uplatňovanie vyžaduje dôsledne zohľadňovať existujúcu viacnásobnú diskrimináciu rómskej populácie, t. j. súčinné pôsobenie viacerých dôvodov diskriminácie, keď okrem etnicity je znevýhodňujúcim faktorom aj rod a vek. V takýchto prípadoch ide o viacnásobnú diskrimináciu rómskych žien, detí, či starších, ale aj iné možné dôvody diskriminácie.   

6. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020
Strategy principles:
Destigmatization – Stigmatization is a process of social labeling wherein a certain individual or a social group is “marked” (labeled) by the society, such label attributing them features derived from a stereotype and not from knowledge of their true behavior ; De-stigmatizing the members of stigmatized groups means changing the attitude within the dominating group to treat each member of the stigmatized group individually, and evaluate them on the basis of their real behavior and activities.
Desegregation – Segregation means grouping of individuals with similar social features within given geographical or social boundaries. Segregation results in inequality of opportunities and inequality in the access to basic services. Desegregation thus means the elimination of structural and institutional discrimination.
Deghettoization – As a consequence of marginalization, stigmatization and segregation, the affected group searches for a place where it will be accepted.De-ghettoizing thus means interrupting the described gradation of social exclusion and returning to square one, where the de-stigmatization of the group as a whole commences, and the members of the group are approached individually and without prejudice.

7. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020 Implementation principles:
Principlne of solidarity
Principle of legality
Partnership principle
Principle of comprehensiveness
Principle of conceptuality, systematic approach and sustainability
Principle of respecting regional and sub-ethnic features
Principle of gender equality
Principle of responsibility and predictability

8. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020 Use of structural funds:
In the future programming period it will be necessary to dramatically alter the current institutional division of operational programs and coordination of Roma inclusion among the respective Departments and operational programs. A possible solution to the problem could be based on:
maintaining the cross-sectional horizontal priority to support Roma inclusion (horizontal priority Roma inclusion)
establishing a separate operational program, or rather a separate priority axis (should the combined funding from ESF and ERDF be enabled) or an integrated strategy of regional development (using integrated regional investments) with the goal of addressing specific needs of locations with a higher concentration of marginalized Roma communities.

9. Strategy of the Slovak Republic for Integration of Roma up to 2020
Areas of strategy policies:
Education
Employment
Health
Housing
Financial inclusion
Non-discrimination
Roma integration through communication
Zámerom SR pri začleňovaní rómskych komunít je podporiť procesy smerujúce k sociálnemu a ekonomickému začleneniu rómskych komunít.
Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 vyzýva jednotlivé členské štáty, aby v snahe o integráciu Rómov pokryli predovšetkým štyri hlavné oblasti: prístup ku vzdelaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Vláda SR prijala uznesením č. 522/2011 materiál Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania Rómov 2005 – 2015 na obdobie rokov 2011 – 2015, ktorý slúži ako východisko pre definovanie prioritných oblastí a zároveň tvorí prílohu stratégie (Akčné plány obsahujú 153 konkrétnych opatrení v oblastiach - vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie).
Vzhľadom k tomu, že sociálne vylúčenie, ktorému sú Rómovia vystavení je širokospektrálne a často aj viacnásobné, je nevyhnutné sformulovať prístupy aj v ďalších oblastiach, ako napríklad nediskriminácii (Prieskumy naznačujú, že Rómovia sú diskriminácii vystavení častejšie ako väčšinová populácia, a že prípady podozrenia z diskriminácie nie sú oznamované a riešené na príslušných úradoch.), práci s verejnosťou (kde je nevyhnutná širokospektrálna iniciatíva zameraná na vzdelávanie a komunikáciu s verejnosťou, a to všetkými dostupnými prostriedkami na všetkých úrovniach)
a otázkam finančného začlenenia, ktoré by vyrovnávalo rozdiely medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou v otázke zlepšovania finančnej gramotnosti a prístupu k bankovým službám. Tiež v nasledujúcom období je nevyhnutné venovať pozornosť rozpracovaniu inkluzívnych politík aj v oblasti podpory menšinových práv a používania jazyka, bezpečnosti, boja proti kriminalite, oblasti rodovej problematiky a ďalších. Rozpracovanie uvedených oblastí sa bude realizovať v roku 2012.
(Momentálne prebieha rokovanie s partnermi v oblasti formovania verejnej mienky a zmene prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti.
Vo februári plánujeme realizovať pracovné stretnutia k oblastiam bezpečnosti, boja proti kriminalite a oblasti rodovej problematiky.)
Celková suma pokrývajúca realizáciu všetkých opatrení bola vyčíslená na takmer 142 mil. Eur, čo je však iba časť všetkých finančných prostriedkov. Jednotlivé akčné plány pre oblasti vzdelávania, zdravia, zamestnanosti a bývania, resp. špecifické ciele obsahujú indikátory, niektoré merateľné priamo, pre iné je potrebná kombinácia dát. Na rok 2012 USVRK v spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP) pripravuje mapovanie rómskych komunít, ktoré prispeje k aktuálnejším údajom. Prvý plánovaný monitoring revidovaných akčných plánov dekády bude v 4. štvrťroku 2012.
V priebehu roka 2012 budú dopracované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 – D 2. 5 (Oblasť finančného začlenenia), D 2. 6 (Oblasť nediskriminácie); D (Oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – Iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie) a tiež definovať ďalšie oblasti pre prioritné politiky.

10. Costs of Roma exclusion
Costs of Roma exclusion: The costs of Roma non-inclusion into the labor market (according to Marcincin estimated 7 – 11% of GDP in 2008) are higher than current investment into their social inclusion.
Straty z vylúčenia Rómov alebo tzv. cena za nezačlenenie Rómov predstavuje podstatné ekonomické a finančné náklady pre spoločnosť ako takú. Integrácia Rómov na trhu práce je slabá. Dôsledkom sociálneho vylúčenia Rómov je ich vysoká nezamestnanosť, a tým aj podstatne nižšie príjmy v porovnaní s väčšinovou populáciou na rovnakých pracovných pozíciách, najmä nízkokvalifikovaných. Tieto rozdiely na trhu práce ešte posilňujú demografické trendy v starnúcich spoločnostiach, pretože mladí, ktorí vstupujú na trh práce, vrátane Rómov, budú musieť znášať rastúce náklady vyplývajúce z nárastu dôchodkov, výdavkov na zdravotníctvo a infraštruktúru.

11. Education GLOBAL GOAL:
Improve access to quality education including education and care provided in the early childhood, but also elementary, secondary and university education with special emphasis on removing possible segregation at schools; prevent premature termination of school attendance and ensure a smooth transition from school to employment.
Implement policies that will bridge gaps in the educational level of Roma and the rest of the population.

12. Education Partial goals:
Increase the participation of pupils from socially disadvantaged environment (SZP)/marginalized Roma communities (MRK) in pre-school education;
Improve motivation, school results and attendance of Roma children in elementary schools and ensure that ISCED 2 was reached by 100 % of all schoolchildren;
Increase the proportion of Roma students who reach ISCED 3b, ISCED 3c and ISCED 3a to the level of general population of the Slovak Republic;
Improve the care of pedagogical staff and specialists and increase the proportion of teachers and specialists fluent in Romani (local community dialect);
Exercising the right to education in a Romani language or to learning the Romani language and supporting further development of identity;
Address problematic issues of education and upbringing in special schools and school facilities, including school consultancy and prevention services.

13. Employment GLOBAL GOAL:
Improve access to work opportunities with a special emphasis on the non-discriminating access to the labor market, as well as active policies and programs targeting the labor market, education and training of adults, supporting self-employment.
Reduce the gap in employment of Roma and the majority population.
Reduce the percentage of Roma unemployment by 50 %.

14. Employment Partial goals:
Support the increase of employability of Roma community members;
Support increased employment of Roma community members;
Improve the relations of Roma community members with Labor Offices and other institutions using better and broader consultancy services and even increasing the number of employees.

15. Health
GLOBAL GOAL :
Support access to healthcare and public health including preventive healthcare and health education.
Bridge the gap in the health status of Roma and the majority population.

16. Health Reduce occurrence of infectious diseases;
Partial goals:
Reduce occurrence of infectious diseases;
Improve hygiene in settlements and town concentrations;
Ensure availability and quality of drinking water;
Ensure accessibility of healthcare services;
Stabilize, optimize and broaden network of community; workers in the area of health education, create conditions for employing Roma;
Increase awareness of education on parenthood, reproduction health, motherhood and childcare; 
Carry out educational activities focused on healthy lifestyle and prevention of drug addiction and socio-pathological effects.

17. Housing
GLOBAL GOAL:
Improve access to housing with special emphasis on social housing and the need to support abolishing segregation in housing, while fully exploiting the funds that have been made available recently in the context of the European Regional Development Fund;
Bridge the gap between the majority population and the Roma in access to housing and utilities (such as water, electricity and gas);
Reduce the proportion of shacks and illegal dwellings by 25 %.

18. Housing Partial goals:
Analyze chances of repairing the existing apartments in cases where the apartments and/or houses in question are in such a technical condition, which could endanger health or life of their residents;
Find ways of legalizing and/or disposing of illegal constructions, while giving their inhabitants an opportunity to acquire legal housing;
Introduce financial and legislative tools enabling settlement of land title for the purpose of building rental social apartments;
Ensure the allocation of funds for the Program of Housing Development that serves to channel subsidies for procuring standard and lower standard housing. Explore the possibility to use EU funds.
Introduce and implement a program of gradual assisted housing as a social service;
Prepare legislative framework for providing housing benefit in such a way that it would – in justified cases – be paid directly to the apartment manager or another provider of services associated with housing, and also that the circle of recipients be broadened to include applicants not assessed as citizens in material need.

19. Financial inclusion GLOBAL GOAL:
Improve financial literacy; provide marginalized Roma communities information on financial services.
Support basic and advanced financial education and training in marginalized Roma communities.
Empirické dôkazy naznačujú, že prístup k základným finančným službám ako sú sporenie, platby a úver dokáže pozitívne ovplyvniť život chudobných.
Špecifickým problémom Slovenska v otázke finančného začlenenia je slabý dosah bankových sietí. Analýza údajov z prieskumu domácností ukazuje, že rómske rodiny žijúce segregovane oveľa menej využívajú bankové služby.
Uvedené faktory spolu s obmedzenou finančnou gramotnosťou a nízkym povedomím o právach spotrebiteľov v najchudobnejších oblastiach vedú k stále rozšírenejšiemu fenoménu úžerníctva v mnohých rómskych komunitách. Prieskum domácností odhalil, že až pozoruhodne vysoký podiel rómskych domácností si požičiava peniaze z neformálnych zdrojov a od obchodníkov. Úžera je v spomínaných komunitách veľmi bežný jav. V mnohých prípadoch dochádza k zatajovaniu takýchto zdrojov pôžičiek.
Následným opatrením po intervencii štátu by mala byť otázka finančného začlenenia, ktorú je potrebné riešiť s pomocou účtov s nízkymi poplatkami alebo bez poplatkov a poskytnutím finančných školení v rómskych komunitách. Toto si vyžaduje širokú spoluprácu medzi finančnými inštitúciami a neziskovými organizáciami.

20. Financial inclusion Partial goals:
Improve access to financial services (mostly savings accounts);
Increase the protection of marginalized Roma communities against loan-sharking activities and illegal practices of credit companies using systematic terrain work, education in financial literacy and a comprehensive revision of the criminal law and financial measures aimed at customer protection;
Support development of microfinance programs in marginalized regions with a view to supporting micro, small and medium enterprises (MSMEs) and self-employed individuals. Support the growth of MSMEs using EU tools.

21. Non-discrimination GLOBAL GOAL:
Implement the antidiscrimination legislation more effectively through providing effective and targeted assistance to the victims of discrimination due to their Roma ethnicity.
Implement into everyday life functional mechanisms for addressing and preventing conflicts on a local level relevant to community problems with the goal of reducing the existing tension in the mutual coexistence of Roma and non-Roma population, and gradually eliminate feelings of resignation and insolvability of such conflicts.
Skutočnú mieru diskriminácie rómskej populácie na Slovensku je ťažké kvantifikovať vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok etnicky špecifických dát.
Z výsledkov výskumov vyplýva vysoká úroveň diskriminácie Rómov na jednej strane a nízka miera informovanosti a povedomia o ich právach a mechanizmoch ochrany, ako aj nízka dôvera v inštitúcie a políciu ako službe verejného záujmu zvlášť na strane druhej. Skúsenosť s diskrimináciou a strach pred ňou majú za následok, že niektorí Rómovia volia stratégiu vyhýbania sa situáciám, v ktorých by mohli byť diskriminovaní, čo vyžaduje také opatrenia, ktoré okrem zvýšenia informovanosti a povedomia o vlastných právach významne zvýšia dôveru cieľovej skupiny v inštitúcie garantujúce rovnosť príležitostí, a tým jej vymožiteľnosť v praxi.
Pre komplexný pohľad na problém diskriminácie rómskej populácie sú potrebné intenzívne a cielene orientované výskumy na zmapovanie reálneho stavu. V tejto súvislosti sa však vynára pretrvávajúci problém získavania spoľahlivých dát v oblasti diskriminácie z dôvodu etnicity či rasy (predovšetkým z dôvodu príslušnosti k rómskemu etniku), zdravotného postihnutia, veku, náboženstva, sexuálnej orientácie, ale aj sociálneho statusu a viacnásobnej diskriminácie v súlade s legislatívou upravujúcou ochranu osobných údajov. Jedným z dôsledkov tohto stavu je nemožnosť vyhodnocovania dopadov a merania progresu antidiskriminačných politík a ich jednotlivých opatrení.
Základným legislatívnym nástrojom v oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie v SR je tzv. Antidiskriminačný zákon. V súčasnosti sa pripravuje jeho novelizácia. ....

22. Non-discrimination Amend or re-codify the Antidiscrimination Act;
Operationalize the temporary compensatory measure tool;
Transform the Slovak National Center for Human Rights into a functional institution for equality including enhancing its competences;
Ensure available and qualified legal assistance in the matters of antidiscrimination law violations;
Raise the Roma general and legal awareness of possible protection against discrimination;
Develop a methodology of standardized gathering of anonymous data on national minority or ethnicity;
Create a platform for expert debate of a broader legal panel (judges, lawyers, experts from academia, law school students), to the application of antidiscrimination legislation.

23. Roma integration through communication
GLOBAL GOAL:
Communication targeting demystification of the Roma and education of the broader public;
Supporting pro-inclusion attitudes, education and expertise;
Create common pro-integration platform which should coordinatinate and interconnect all key actors of the communication initiative.
Verejná mienka, resp. oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – Iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie.
Názory a postoje na rómsku populáciu sa neodvíjajú len od osobnej skúsenosti, informácií o ich spôsobe života, tradíciách a kultúre, ale najmä na základe ich obrazu prezentovaného v médiách a vyjadrení verejných činiteľov a osobností spoločenského života, ktoré majú významný vplyv na verejnú mienku. Pretrváva stereotypizácia Rómov ako sociálne neprispôsobivej skupiny zaťažujúcej sociálny systém a obraz rómskej populácie ako deviantov, či páchateľov trestnej činnosti. Jedným z dôležitých predpokladov úspešného integrovania Rómov je preto zmena verejnej mienky a poskytnúť tak neutrálnu pôdu na vznik diskusie bez predsudkov a etnických stereotypov. Komunikácia (prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov) s majoritnou populáciou v tejto deetnizácii zohráva kľúčovú úlohu.
Cieľom je odstrániť mýty vo verejnej mienke voči Rómom.
Cieľom je podporovať inkluzívne postoje v profesných a odborných komunitách, ktoré môžu prispievať k sociálnej integrácii Rómov. Dôraz sa kladie na vzdelávanie a podporu inkluzívneho správania voči Rómom. Primárnymi cieľovými skupinami sú predstavitelia samosprávy, pedagógovia, zdravotnícki pracovníci, zložky zapojené do výkonu spravodlivosti (prokuratúra, polícia, súdnictvo) a novinári.
Cieľom vzniku a existencie spoločnej pro-integračnej platformy je koordinácia a prepojenie aktivít jednotlivých aktérov iniciatívy - ÚSVRK, ÚV SR, príslušné ministerstvá (MV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MPSVR SR, MH SR), orgány územnej samosprávy, polícia. Ďalšími rozhodujúcimi aktérmi sú organizácie občianskej spoločnosti, ktoré dokážu sprostredkovať kvalitnú a rýchlu spätnú väzbu a zdieľajú hodnoty kampane.

24. Monitoring and evaluation
The success of the Strategy shall be measured using a group of specific indicators, calculated on the basis of unequivocal, easily understood and relevant variables collected from a number of sources
Office of the Plenipotentiary shall annually produce a monitoring report, which the Government of the Slovak Republic approves and submits to the European Commission.
Evaluation reports and precise impact studies of individuals programs and projects produced by independent evaluators will provide the necessary feedback based on facts and hard data on the implementation of the Strategy.
External evaluation of the Strategy shall be carried out regularly during the term of the Strategy, after each two years of its implementation.
Meranie pokroku prostredníctvom zavedenia účinného monitorovacieho mechanizmu.
Monitorovací pracovný program je navrhnutý s cieľom využiť synergiu pomocou partnerstva s ďalšími orgánmi štátnej správy, medzinárodnými organizáciami (UNDP, Svetová banka), vedeckými inštitúciami a rómskou občianskou spoločnosťou. Stanovuje jasné princípy riadenia tým, že určuje zdroj dát, frekvenciu a metódu zberu dát (aj organizácie zodpovedné za zber dát) a stanovuje spôsob a formu podávania správ.
ÚSVRK pripraví každoročný monitorovací proces a v dvojročnej periodicite evaluáciu a aktualizáciu plánu aktivít a opatrení politík definovaných v Stratégii Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020.

25. Indicators of change
Change in public discourse measured by public opinion pools;
Reducing tensions within the society between the majority population and the Roma;
Number of legislative norms with an impact upon the Roma population that will follow principles of the Strategy;
Lowering the gap between Roma and the majority population measured by indicators in the respective areas; the values of such indicators should approximate the national average;
Positive changes on the local level, measured through analyzing impacts of implemented initiatives.

26. Thank you for your attention.
Igor Andre
Office of the government of the Slovak Republic for Roma communities