1. Etické, kultúrne, legislatívne a mediálne kontexty reprodukcie na Slovensku
Magda Petrjánošová
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, Bratislava
Dagmar Marková
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, FF UKF, Nitra

2. Mediálne a legislatívne kontexty reprodukcie na Slovensku
EuroEthos – regulácie okolo eticky sporných tém a porovnanie v rámci viacerých legislatív EÚ: zvýraznenie odlišných hodnôt, ktoré sú v pozadí legislatívy, ale aj odlišných argumentácií, odlišných spôsobov viac či menej demokratického rozhodovania o legislatíve, ...
prepojenie a interakcie legislatívneho a mediálneho práve cez diskurzy, z ktorých texty čerpajú
prepojenie a interakcie legislatívnych (kon)textov, praktík, ekonomických súvislostí, rôznej agendy štátu a rôznych politických (v užšom význame) aj občianskych skupín

3. Prečo sú médiá dôležité?
„Žurnalistika má vplyv na sociálny svet: vďaka svojej moci otvárať určité témy a formovať verejný diskurz môže formovať názory ľudí alebo prinajmenšom to, na čo vôbec majú názor. Môže formovať spoločenskú realitu tým, že formuje náš spôsob nazerania na ňu.“ Richardson, 2007:13
médiá nereprezentujú verejnú mienku - sú diskurzívnou arénou, v ktorej sa vyvíja politická aj verejná debata a formujú osobné názory a postoje (Triandafyllidou, 2002)
ideál vs. vplyv trhu (Conboy, 2005, Richardson, 2004, 2007)
vychádzame z predpokladu, že žurnalistika má vplyv na sociálny svet, pretože vďaka svojej moci tvarovať verejný diskurz môže ovplyvňovať nielen to, ako ľudia vidia svet, ale aj ako vidia svoju pozíciu a úlohu v rámci sveta, o akých témach rozmýšľajú, čo považujú za kontroverzné a čo naopak za normálne až nespochybniteľné (Richardson, 2007). Pre spoločenskovedný výskum je prínosné sledovať, akým spôsobom sa to deje.
Pritom napriek ich bežne proklamovanej2 a čiastočne aj očakávanej nestrannosti, obsahy, ktoré médiá uverejňujú, sú ovplyvňované na viacerých úrovniach. Po prvé, nesporný je vplyv ľudí aktívnych v mediálnej branži – redaktorov, editorov, komentátorov a vydavateľov – ktorí majú moc rozhodovať o tom, čo bude ponúknuté verejnosti, a akým spôsobom. Po druhé sú to o niečo menej očividné vplyvy prevažne komerčného charakteru – napríklad zo strany inzerentov a konkurentov. Po tretie sú to názorové vplyvy zo strany autorít, odborníkov. Po štvrté možno hovoriť aj o vplyvoch zo strany publika – všeobecne zdieľaných záujmov a názorov čitateľov, poslucháčov či divákov, ako ich odhadujú novinári (porovnaj Osvaldová, 2004). Práve vďaka týmto vplyvom je možné analýzou médií získať nielen pomerne dobrý prístup k témam, ktorými žije spoločnosť v danom čase, ale v ideálnom prípade aj náhľad na rôzne konkurenčné obrazy sveta ponúkané napr. rôznymi druhmi printových médií, ktoré sú často určené iným cieľovým skupinám a určované rôznymi mocenskými záujmami.
2)„Novinár urobí všetko potrebné, aby verejnosti podával informácie pravdivé, overené a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ, sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom
kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí a s primeraným uplatnením tvorivých schopností novinára.“ (Kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov,
Ideál - čitateľ ako občan, ktorý má právo byť informovaný, ale noviny sa usilujú osloviť čo najviac potenciálnych členov imaginárneho spoločenstva a to je aj trhovo motivované (Conboy, 2006, porov. Richardson, 2004, 2007) a má vplyv aj na témy, ktoré sú/nie sú dávané do popredia (porov. Richardson, 2004, 2007)

4. Reprodukcia v médiách
Aké diskurzy (väčšinové aj menšinové, odborné aj laické) existujú na Slovensku v súvislosti s reprodukciou?
Kto sa vzťahuje ku ktorým z týchto diskurzov? Ako a za akým účelom?
analýza vybraných slovenských printových médií
vývin v čase ( ) – SME
porovnanie v súčasnosti (9/2010 – 9/2011) – SME, Katolícke noviny + Nový čas?
Kľúčové slová: reprodukcia, populácia, asistovaná reprodukcia, rozmnožovanie, interrupcia, potrat, antikoncepcia, adopcia, sexualita, sexuálna výchova, atď.
Sústredila som sa na printové médiá
Klasické rebríčky čítanosti napr. podla Trendu – Nový čas, SME, Plus 1 deň, Pravda, šport
Zmienky kdekoľvek v článku
Vybrané obdobia, vybrané denníky, Bulvár, nebulvár, resp. ľavica, pravica
Zdôvodnenie výberu! Rez v čase – posledny rok 9_2010 az 9_2011
Pri porovnávaní konkrétnych výskumných štúdií zahraničných výskumníkov, zväčša nepsychológov, vyvstali dve základné stratégie - autori sa buď zameriavajú na veľké množstvo zdrojov za krátke časové obdobie (v extrémnom prípade iba jeden jediný deň, napr. Billig, 1995), alebo na pomerne obmedzený počet zdrojov za dlhšie časové obdobie (napr. Triandafyllidou, 2002).
Lenže vyhľadávanie podľa kľúčových slov môže viesť k priveľkej redukcii dát (známe nevýhody deduktívneho prístupu oproti induktívnemu); elektronické databázy – prinajmenšom na Slovensku – obsahujú dáta iba od určitého dátumu; v elektronických verziách novín a časopisov chýbajú niektoré články (kratšie, menej dôležité); a zároveň chýba informácia o veľkosti/ploche článku, o layoute – usporiadaní jednotlivých informácií na danej strane, veľkosti titulkov, atď. a taktiež chýbajú niektoré obrázky. Takže, najmä ak pracujeme so staršími ročníkmi novín a časopisov, je vhodné pracovať s papierovými verziami novín, inak sa stráca priveľa informácií, ktoré práve môžu mať pre analýzu veľkú hodnotu.

5. Aká analýza? druh: (kvantitatívna) obsahová analýza (Berelson, 1952)
jednotka:
strana
článok (väčšinou)
odsek
veta (nadpis)
(Altheide, 1996)
druh:
(kvantitatívna) obsahová analýza (Berelson, 1952)
diskurzívna analýza
- štrukturalistická
- funkcionalistická
kritická DA (Wodak, 2007, Richardson, 2004, 2007)
Od celej strany až po jednu vetu, napr. v prípade nadpisov.
Jednotkou analýzy môže to byť celá novinová strana, jeden článok (tento prípad je najčastejší), ale môže ísť aj o jeden odsek alebo dokonca vetu – hlavne v prípade analýzy nadpisov článkov. Výber jednotky analýzy samozrejme závisí od zvoleného typu analýzy a čiastočne aj od výskumných otázok.
Závisí to od typu analýzy)
Veľa ľudí sa nehlási k nijakému prístupu, hovoria o analýze tlače, analýze sociálnych reprezentácií, mediálnom diskurze
Obsahová analýza: hlavne kvantitatívna, ráta výskyt a spoluvýskyt termínov.
zameriava sa na manifestné, nie na latentné obsahy (nie, prečo to píšu tak a tak a čo tým chcú povedať?)
ECA- nacvičiť dve vety
Diskurzívna – formalistická/štrukturalistická – čo spája vety dokopy v našej hlave (systém systémov, vzory, štruktúra, organizácia v jednotkách, ktoré sú väčšie ako jedna veta „The baby cried, the mommy picked it up“)
Funkcionalistická: diskurz= language in use
- analýza lingvistických foriem nemôže byť nezávislá od analýzy funkcií a cieľov/zámerov (purposes) diskurzu
Kritická diskurzívna analýza – rôzne prístupy: sociálne-psychologický Wetherell a Potter, sociálne.kognitívny van Dijk, diskurzívno-historická viedenská škola Reisigl, Wodak, vzťah medzi konkrétnym využitím jazyka a širšími sociálne-kultúrnymi štruktúrami Fairclough
CDA: využíva funkcionalistickú definíciu diskurzu a prepája lingvistickú analýzu s analýzou sociálnych praktík (Woods, Kroger, 2000:206 in Richardson:26)
Veľa autorov sa nehlási k nijakému konkrétnemu prístupu, hovoria o analýze tlače (Gyárfášová, Dejanović, Liebhart, 2003), analýze mediálnych posolstiev či mediálnom diskurze (Morvayová, Plichtová, 2000). Klasicky používanou metódou je pritom obsahová analýza (Berelson, 1952), ktorá je zväčša kvantitatívna, najčastejšie sa spočítava výskyt a spoluvýskyt termínov a zameranie je skôr na manifestné, a nie na latentné obsahy9: „Analýza obsahu sa zameriava na to, čo sa hovorí, nie na to, prečo je obsah práve takýto (t. j. motívy) alebo ako ľudia na takýto text reagujú (t.j. reakcie)“ (ibid, s. 262). Mnoho autorov (viď napr. Schultz et al., 2004) sa sústreďuje iba na túto úroveň analýzy, my ju však považujeme len za užitočný predstupeň kvalitatívnej analýzy.
V súvislosti s analýzou tlače sa často používa aj diskurzívna analýza (DA)10 a to buď jej štrukturalistická alebo funkcionalistická podoba. Štrukturalistická formalistická DA sa zameriava na to, čo spája vety dokopy v pochopení ľudí, čiže o systém systémov, vzory, štruktúru, organizáciu v jednotkách, ktoré sú väčšie ako jedna veta. Klasickým príkladom je veta „Dieťa plakalo, matka ho vzala na ruky“ (Richardson, 2007). Väčšina čítajúcich vníma tieto dve činnosti ako súvisiace, pretože sa o nich referuje spolu. Predpokladajú, že sa jedná o matku tohto a nie iného dieťaťa, že zobrala na ruky plačúce dieťa a nie niečo iné, k čomu by sa dalo referovať zámenom „ho“, dokonca aj to, že tieto dve vety spolu kauzálne súvisia, a teda že plač dieťaťa v prvej vete je priamou príčinou konania matky v druhej vete.
Funkcionalistická analýza diskurzu ho chápe ako reč v jej konkrétnom použití (language in use) a vychádza z predpokladu, že analýza lingvistických foriem nemôže byť nezávislá od analýzy funkcií a cieľov/zámerov diskurzu (ibid).
Kritická diskurzívna analýza (KDA) ako podkategória analýzy diskurzu vychádza práve z funkcionalistickej definície diskurzu a prepája lingvistickú analýzu s analýzou sociálnych praktík. Existuje celé spektrum KDA prístupov, napr. sociálne kognitívny (van Dijk, 1990), diskurzívno-historická viedenská škola (Reisigl, Wodak, 2000), skúmanie vzťahu medzi konkrétnym využitím jazyka a širšími sociálno-kultúrnymi štruktúrami (Fairclough, 1995). Spomedzi sociálno-psychologických prác možno za KDA označiť napríklad síce starší, ale stále – nielen psychológmi – citovaný výskum Wetherellovej a Pottera o rasizme a diskriminácii Maorov na Novom Zélande (Wetherell, Potter, 1992).
Konkrétne na novinové texty aplikoval KDA Richardson (2004, 2007). Jeho analýza začína lingvistickou analýzou11, ktorá sa zameriava na viacero oblastí. V prvom rade si všíma stratégie pomenovávania a popisov osôb a situácií (najmä výberom špecifických kladných alebo negatívnych atribútov), čiže výber konkrétneho pomenovania alebo popisu spomedzi všetkých možných a jeho diskurzívny význam. Richardson (ibid) ukázal aj časté využitie stratégie, ktorú Van Dijk (1998) nazval ideologickým štvorcom – ide o spôsob voľby medzi rôznymi referenčnými stratégiami, ktorý dôsledne zdôrazňuje pozitívne vlastnosti a činy ingroup a naopak menej referuje k negatívne hodnotením vlastnostiam a činom, pričom outgroup je prezentovaná presne naopak (v angličtine sa používajú termíny foregrounding a backgrounding).
Richardson sa ďalej zameriava na vetnú konštrukciu, a to hlavne použitú syntax, pasívnosť/aktívnosť slovies a priamosť/nepriamosť predmetu, pretože cez ne sa konštruuje informácia nielen o tom, čo sa deje, ale aj kto je aktérom konania a voči komu alebo čomu tak koná, a na kom je naopak niečo konané bez jeho aktívnej účasti. Analýza vetnej konštrukcie, hlavne použitia modálnych slovies aj v slovenčine a češtine aj slovíčok ako určite, asi, možno a údajne ukáže, či je informácia podávaná ako overená alebo neoverená, dôveryhodná alebo nedôveryhodná.
Ďalšou zaujímavou oblasťou je analýza použitia hyperboly, metafory, metonymie, slovných hračiek, neologizmov, ako aj v texte skrytých predpokladov. Dôležitý je aj celkový spôsob výstavby textu, napr. poradie podávaných informácií, na základe ktorého čitateľ môže ľahko predpokladať neexistujúce kauzálne vzťahy (porov. Lášticová, Petrjánošová, 2009).
Richardson sa inšpiroval prístupom Fairclougha (1995), ktorý skúmal dva hlavné aspekty reprezentácií v texte – prvý súvisel so štruktúrou viet, čiže konštrukciou/reprezentáciou procesov, udalostí, konania a jednotlivcov v jednotlivých vetách a druhý s kombináciou a poradím viet, čiže organizáciou týchto jednotlivých viet do koherentne štruktúrovaného celku (p.104). Z toho jasne vyplýva, že texty treba analyzovať na viacerých úrovniach. To presne Richardson robí, keď po kvantitatívnej obsahovej analýze a lingvistickej analýze pokročí k analýze diskurzívnych praktík žurnalistiky a kladie si otázky ako napr.: Prečo sa píše práve o tomto, na tejto strane, v takom rozsahu? Bude novinár odmenený/ potrestaný za takýto článok? Používajú noviny formálny alebo neformálny štýl? Ako je „značka“ novín komunikovaná cez výber článkov, layout, nadpisy, fonty, atď.12? Pri analýze sociálnych praktík sa pýta ďalej: Akú moc a vplyv má citovaný zdroj? Potvrdzuje/ vyvracia správa určité stereotypy? Ktorá skupina je v správe konštruovaná ako outgroup - tí druhí? Sú v iných správach konštruovaní ako ingroup - my? Kto získa a kto stratí vďaka tejto správe? Potvrdzuje/ vyvracia správa určité stereotypy? Akú moc a vplyv má citovaný zdroj? Je poradie citovania zdrojov dôležité? Sú využívané slová ako ale, aj tak, hoci, na zníženie dôveryhodnosti zdroja? Sú blízko pri sebe rôzne texty, ktoré spolu súvisia? Mení to nejako ich vnímanie? Je teda dôležité, nepozerať sa len na formálne charakteristiky obsahu článku, ale aj na jeho spoločenské dôsledky (Gerbner, 1958 in Richardson, 2004, s. XVIII).
Ako vyplýva z celkového nastavenia KDA, pri analýze sa predovšetkým treba zamerať na to, čo je v texte opísané ako bežné a normálne. Jedno z prvých konkrétnych zamyslení pri analýze mediálnych textov teda môže smerovať k tomu, aké objekty sú vôbec tematizované, či už explicitne alebo implicitne, ktoré subjekty sú konštruované ako aktívni aktéri, a ktoré ako pasívni, aké chápanie sveta nám text predostiera? Akých ľudí tento text predpokladá ako svojich čitateľov? Zároveň je dobre vyhnúť sa presvedčeniu, že sme objavili jediné možné čítanie textu (Parker, 2005).

6. KDA (Wodak, 2007, Richardson, 2007)
lingvistická analýza:
lexikálna analýza (pomenovávania, stratégie označovania), vetná konštrukcia (syntax, pasívne/aktívne slovesá, priamy/nepriamy predmet, modálne slovesá, určite, asi, možno), skryté predpoklady, trópy (hyperbola, metafora, metonymia, slovné hračky, neologizmy)
Prečo je ten text takýto a nie iný?
Aké rétorické figúry sa využívajú, aké argumenty?
Je poradie citovania zdrojov dôležité? Akú moc a vplyv má citovaný zdroj?
Potvrdzuje/ vyvracia text určité stereotypy?
Kto získa a kto stratí vďaka tomuto textu?
konštrukcia viet – čo sa deje, kto koná aktívne, voči komu alebo čomu tak koná?
Ďalšie vhodné otázky
Prečo je ten text takýto a nie iný? Aké rétorické figúry sa využívajú, aké argumenty? Je poradie citovania zdrojov dôležité? Sú využívané slová ako ale, aj tak, hoci, na zníženie dôveryhodnosti zdroja? Sú blízko pri sebe rôzne texty, ktoré spolu súvisia? Mení to nejako ich vnímanie? P. 224

7. Prehľad článkov SME (2002-2011)
Kľúčové slovo
Spravodajstvo
Prílohy a tematické weby
Diskusie a blogy
Ktoré prílohy a weby
Reprodukcia 7 25 51
Primár, veda, žena
Rozmnožovanie 5 10 49
Primár, veda
Potrat 98
114
540
Primár, žena
Interrupcia 77 99
450
Adopcia 26
110
456
Sexualita 35
442
Sex. výchova
102 50
433
Antikoncepcia 92
195
583
Vyčistené dáta
Stále tie isté tematické weby príslušné pre témy okolo reprodukcie a sexuality – krásne, že web žena, vidno prepojenie reprodukcie pevnejšie so ženským rodom a zároveň akoby malo viac zaujímať ženy, pretože príloha SME ženy aj web žena je určený skôr ženám
Bežný pomer článkov v spravodajstve a na tematických weboch aj v spravodajstve a na diskusiách
Špeciálne prípady adopcia a sexualita, sexualita skôr kvôli? Adopcia kvôli otvorenej téme adopcie homosexuálnych párov
Sexuálna výchova jediná porušuje pomer spravodajstva a tematických webov úplne a je prevažne podchytená v spravodajstve

8. Hlavné témy ( )
2003 – obvinenia z nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien
2004 – pravidelná rubrika Primár, všetko o tehotenstve, ale aj antikoncepcii, sexuálnych chorobách, atď.
2007 – kampaň Fóra života, rozhodnutie ÚS, umelý potrat, právo na interrupciu
2008 – protest pred NR SR proti Národnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia
2011 – štátne nemocnice v BA mali prestať robiť interrupcie
Kedy adopcie gayov?

9. Príklad interrupcia I.
Trestný zákon 86/1950 Zb. z. – ohrozenie života alebo zdravia ženy alebo genetické poškodenie plodu vs. ročné a desaťročné tresty
Zb. z. 68/1957 – zdravotné alebo iné zásadné dôvody, komisia vs. maximum päťročný trest pre vykonávateľa
Od 1983 – do 12 t., ak viac ako 40 rokov, už 3 živé deti, znásilnenie, zložitá situácia kvôli mimomanželskému vzťahu, vdova, zlá zdravotná situácia, zlé podmienky na bývanie alebo materiálne celkovo, rozpad rodiny– komisia, do 24 až 26 t. ak ohrozenie života alebo poškodenie plodu
Zb. z. 73/1986, vyhláška MZ, Z. z. 345/2009 – do 12 týždňov - zrušenie komisií, informovaný súhlas, lekár informuje o dôsledkoch a možnostiach, do 24 t. ak genetické poškodenie plodu
Trestný zákon 86/1950 Zb. z. (p ) – ohrozenie života alebo zdravia ženy alebo genetické poškodenie plodu vs. ročné a desaťročné tresty
Zb. z. 68/1957 – zdravotné alebo iné zásadné dôvody, komisia vs. maximum päťročný trest pre vykonávateľa
Od 1983 – do 12 týždňov, ak viac ako 40 rokov, už 3 živé deti, znásilnenie, zložitá situácia kvôli mimomanželskému vzťahu, vdova, zlá zdravotná situácia, zlé podmienky na bývanie alebo materiálne celkovo, rozpad rodiny, ale nie ak za posledný rok už bola – komisia, do 24 až 26 týždňov ak ohrozenie života alebo poškodenie plodu
Zb. z. 73/1986 – do 12 týždňov - zrušenie komisií, písomná žiadosť, lekár informuje o dôsledkoch a možnostiach – utajený pôrod, osvojenie, pomoc NGOs
(nemôže, ak interrupcia za posledných 6 mesiacov, iba ak už má dve deti, 35 rokov, alebo otehotnela pri znásilnení), po 12 týždňoch komisia – ohrozené zdravie alebo život alebo sa predpokladá poškodenie plodu
1983 nástoj pragmatických politík – ženy do práce, menej viacdetných rodín
Často používaná ako metóda antikoncepcie, ktorá bola drahá (Potančoková 2008).
traditional family values were weakened by state policy, which saw the high participation of women in the labour market as a source of economic development. The state policy was also aimed at balancing the education of men and women. In general, Slovak society underwent a very rapid process of industrialization and urbanisation in the four decades of Marxist ideology. New ways of life influenced by the macro-societal changes brought secularisation and the transference of morality to the private sphere; the values of individualism, consumerism and materialism prevailed over collectivism and common well-being: the declared goals of the socialist society. Because of this shift in values and a change in the aims and goals of the now educated women, birth rates dropped from an average of 3.1 children in 1960 to 2.3 in When the state tried to enhance the social policy of benefits and subventions for families, natality increased, but divorce and abortion rates continued to climb (there were 7.2 divorces out of 100 marriages in 1960, but by 1980 it had reached 16.8 and 22 by 1990; abortion rates rose from 0.71 in 1960 to 1.22 in 1990[1]).
[1] Source: Slovstat, a statistics database of the Slovak Statistical Institute and .

10. Príklad interrupcia II.
2001: petícia konzervatívnych poslancov ÚS o neústavnosti zákona o interrupciách (čl. 15, 1 Ústavy “Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany pred narodením.“)
2003: návrh novely (zjednotenie vyhl. a zákona, podpora idey legálnych interrupcií) - zastavený
2007: Kampaň proti „umelým potratom“ (Fórum života)
2007: Nález ÚS SR, ,PL. ÚS 12/01-29 – nevyjadruje sa k otázke začiatku života ani k otázke morality interrupcií, len k súladu zákona s ústavou - neakceptuje interpretáciu „pred narodením“ =
„od momentu počatia“, explicitne nie je proti interrupciám z genetických dôvodov
Umelý potrat – idea umelosti ako niečoho neprirodzeného až proti prírode
Umelé prerušenie tehotenstva – akoby sa dalo neskôr pokračovať (marocký film)
Interrupcia

11. Legislatívny rámec interrupcií v SRN a na Slovensku
SRN: Ústava: Ochrana života od počiatku života, Zákon na ochranu embrya (1991)
1. Ľudská dôstojnosť prináleží aj nenarodenému ľudskému životu.
2. Interrupcie sú v princípe nelegálne (protiústavné), a preto musia byť zakázané.
3. Nenarodený život musí mať legislatívnu ochranu dokonca aj proti vôli svojej matky.
4. Interrupcie znamenajú zabíjanie nenarodeného, nie sú základné právo ženy.
5. Existujú špecifické situácie, v ktorých žena nemôže byť nútená, aby donosila dieťa (Nemecký ÚS, 1975/1994)
SR: Ústava - Ochrana života pred narodením 
1. Ľudské práva prináležia len narodeným ľudským bytostiam.
2. Nenarodený život je dostatočne legislatívne chránený (spolu s matkou).
3. Reprodukčné práva žien treba rešpektovať.
4. Nenarodený život nesmie byť chránený proti vôli matky (Nález ústavného súdu, , PL. ÚS 12/01-29)

12. Príklad PGD: legislatívny koncept a prax
Status PGD
Nie je legálna, ani nelegálna. Zákon o biogenetike (PGD = diagnostická metóda) sa nedostal ani do vlády. Zoznam lekárskych úkonov, ktoré hradia ZP PGD neobsahuje.
Perspektíva klientov
IVF: je uhrádzaná, hoci s obmedzeniami ZP, ťažká dostupnosť, dlhá čakacia doba
PGD: neuhrádzaná, ťažko dostupná, praktizuje ju len jedna súkromná klinika, dlhá doba čakania
Prax
IVF: nie je dostupná pre všetkých klientov rovnako. Extenzívne a kolektívne uplatňovanie výnimiek zo svedomia (nielen nemocnice v správe cirkví), žiadna aktivita štátu, ktorá by kompenzovala nedostatok lekárov a nemocníc s programom IVF
In Slovakia, the debate on PGD is still elitist and limited to a narrow circle of experts who are separated from the public - mainly ethicists, human geneticists and obstetricians. The discussion on PGD is relatively separated from the discussion on the moral and legal status of the embryo, which is shaped predominantly by the conservative voices of the Christian Democratic Party (KDH) and pro-life groups. The arguments for embryos’ rights are derived from the normative essentialism of the Catholic Church that has converged with biological essentialism (Krones et al., 2006).
In Slovakia, the legal status of PGD is not clear. Although couples have had recourse to PGD for a couple of years, it is not included in the Catalogue of health care services and therefore reimbursement of such procedures is impossible (see government decrees No. 776/2004 Coll. and 223/2005 Coll.). Also in 2005, an amendment of the Penal Code (300/2005) came into force introducing sanctions for unauthorized experimentation done without a justifiable health reason and without the consent of the concerned person. Moreover, testing of any therapeutic method without health reason is prohibited with regard to a) pregnant women, b) minors and people with limited legal capacity c) human fetuses and embryos, d) persons serving a prison sentence and e) soldiers on regular duty and persons on civil duty and foreigners. According to these specifications, a pregnant woman cannot approve of genetic testing of the embryo, because the life of an embryo is taken as an autonomous legal entity and as such protected by the authority of the state. This idea is explicitly expressed in c).
The unclear status of PGD was to be addressed in the Act Regulating the Use of Biology and Medicine in Healthcare, but in 2006 it was withdrawn from the government committee hearing because of objections by the (above-mentioned) Christian Democratic Movement (KDH). According to KDH, withdrawing the act was the only way to safeguard religious values. Like the Vatican and like the German Catholic Church (see below), KDH asserts that an embryo is a human being from the moment of conception and must, therefore, be respected and protected as all other human beings. It follows that, because of the surplus embryos that are frozen or discarded, in-vitro fertilization is unethical. Similarly, PGD is morally unacceptable, and considered a form of eugenics.
The relevant definition in the withdrawn act characterizes genetic examination of embryos before implantation as a diagnostic method, because it enables couples at high risk of conceiving a seriously ill fetus (potentially requiring termination following prenatal diagnosis) to avoid doing so. The withdrawn act would have regulated medical practice concerning embryos conceived in vitro and in vivo in the same way and defined the permissible limits of PGD. According to the proposal, PGD could not be used in a way which would endanger the health of the embryo or fetus, nor could it be used to determine the sex, except in the case of serious, sex-linked diseases (causing invalidity or premature death). In summary, the withdrawn act precisely defined when PGD may and may not be used, and gave infertile couples or couples genetically predisposed to having seriously ill children recourse to the technique.
It should also be noted that the EU Convention for the Protection of Human Rights and Dignity of the Human Being with regard to the Application of Biology and Medicine (the "Oviedo Protocol"), which was ratified by the Slovak Republic in 1999, does not prohibit any methods of detecting a recessive disease gene or predisposition to an illness. The medical practice in Slovakia follows the Oviedo Protocol: PGD is used only in the case of clinical need and with the informed consent of the woman and her partner. It is recommended to women over the age of 35 with a history of miscarriages or unsuccessful IVF cycles, and to couples at high risk of transmitting a serious genetic disease.

13. Prehľad článkov SME a Katolícke noviny (2010-2011)
Kľúčové slovo
SME
Katolícke noviny
Reprodukcia
4 (8) 5
Rozmnožovanie
2 (6) 1
Potrat
21 (75) 46
Interrupcia
18 (62) 9
Adopcia
14 (59) 13
Sexualita
15 (59) 56
Sex. výchova
15 (58)
Antikoncepcia
29 (87)
Vyčistené dáta
Stále tie isté tematické weby príslušné pre témy okolo reprodukcie a sexuality – krásne, že web žena, vidno prepojenie reprodukcie pevnejšie so ženským rodom a zároveň akoby malo viac zaujímať ženy, pretože príloha SME ženy aj web žena je určený skôr ženám
Bežný pomer článkov v spravodajstve a na tematických weboch aj v spravodajstve a na diskusiách
Špeciálne prípady adopcia a sexualita, sexualita skôr kvôli? Adopcia kvôli otvorenej téme adopcie homosexuálnych párov
Sexuálna výchova jediná porušuje pomer spravodajstva a tematických webov úplne a je prevažne podchytená v spravodajstve

14. Vybrané nadpisy článkov zo SME (2010-2011)
Vatikán neľúbi deti. Zo skúmavky
Interrupcie nerobia všetky nemocnice
Záujem je o malé, dvoj- či trojročné deti
Interrupcie posunuli súkromníkom
Nadiktovaný koniec interrupcií zrušili
Rómovia sa pri sčítaní k svojej identite veľmi nehlásia
Francúzsko má prvé "upravené" dieťa
Pôrodnosť klesá, vlani bolo aj menej potratov
Vedci vytvorili „umelé“ spermie
Budúcim mamičkám prospieva cvičenie vo vode
V mužskej škôlke majú deti otca

15. Vybrané nadpisy blogov zo SME (2010-2011)
Fandím manželstvu
Otec mal milovať aj zabíjať
Najväčší handicap kresťanov
Je homosexualita choroba?
Antikoncepcia: liek, alebo tichý zabijak?
Práva homosexuálov vs. práva detí
Nechcem, aby bol názov zavádzajúci (ale sčasti to bude o sexe)

16. Banky pupočníkovej krvi a postabortívna trauma (KN, 30.3.2011)
Dvanáste plenárne zasadanie Pápežskej akadémie pre život (PAŽ) 24. – 26. februára vo Vatikáne sa venovalo dvom závažným témam: využitiu pupočníkovej krvi a komplexu psychických zranení u žien, ktoré podstúpili potrat. ... V Afrike sa zvyšuje tlak na povolenie potratov. Aj tam sa šíri ideológia o tzv. „práve na potrat“ ako „základnom práve človeka“. Nátlak v tejto oblasti vyvíja najmä Organizácia Spojených národov a Európska únia Oveľa viac potratov sa uskutoční chemickou cestou – teda prostredníctvom potratovej antikoncepcie. Ideologické skupiny totiž šíria pornografiu, voľný sexuálny život i antikoncepciu zároveň. To všetko vedie k chybnému životnému štýlu a k negatívnemu postoju k životu. ... Budúcnosť má iba tá krajina, ktorá si chráni svoje deti. Na Slovensku sme si ich, žiaľ, potratmi zabili vyše 1,3 milióna. Ich neprítomnosť už teraz cítime aj v ekonomickej oblasti...

17. Je umelé oplodnenie neetické? (SME, 7.5. 2011)
Evanjelická cirkev umelé oplodnenie neodsudzuje, katolícka a pravoslávna ho považujú za morálne neprípustné. ...Výhrady má aj pravoslávna cirkev. Jakub Jacečko, pravoslávny duchovný v Holíči a zároveň lekár, vidí viac problémov Lekár Peter Harbulák z Centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV to odmieta Odmietavý je tiež Katechizmus katolíckej cirkvi Evanjelická cirkev augsburského vyznania problém v umelom oplodnení nevidí Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko však argumentuje Starým zákonom Evanjelický duchovný Ivan Mucha nesúhlasí Prikyvuje aj lekár Peter Harbulák...
...Výhrady má aj pravoslávna cirkev. Jakub Jacečko, pravoslávny duchovný v Holíči a zároveň lekár, vidí viac problémov. „Narúša sa intimita medzi mužom a ženou, čím sa porušuje Božie tajomstvo, teda počatie dieťaťa. Sprostredkovateľom má byť Boh, nie lekár, inak je to neprirodzené. Navyše nie každé embryo končí v maternici, niektoré sú zmrazené, iné zničené. Je to neetické zaobchádzanie so životom. Problémom je aj narušenie čistoty manželstva – ak žena príjme spermie cudzieho darcu, je to, akoby mala pomer aj s niekým iným, nielen s manželom.“

18. Namiesto záveru Odlišné argumenty
Odlišní aktéri – ženy, ideologické skupiny, EÚ, Slovensko
Odlišný slovník – interrupcia vs. umelý potrat, reprodukčné práva vs tzv. reprodukčné práva, embryo/dieťa..
Odlišné citované autority
Rôzna miera emocionálnosti textov
Náboženský, medicínsky, liberálny, etický diskurz
Analýzu treba dopredu dobre naplánovať, asi nie grounded theory, ale cez „filtre“ (my vs. oni)
Analýzu mediálnych textov nemožno stotožňovať s analýzou akýchkoľvek iných textov, keďže vo vytváraní mediálnych posolstiev zohrávajú úlohu záujmy viacerých aktérov a ich významy podliehajú mnohorakým vplyvom. Preto je užitočné analyzovať tlač na viacerých úrovniach – nielen kvantitatívne (frekvencia určitých tém), ale aj z lingvistického hľadiska (najmä z hľadiska označovania a prisudzovania aktérstva) a z hľadiska diskurzívno-sociálnych praktík. Je takisto dôležité poznať spoločenský a politický kontext skúmaných období, bez ktorého nie je možné odhadnúť zámer pisateľov a vydavateľov ani vnímanie čitateľov.
V kombinácii s inými metódami (napr. analýzou interview, fókusových skupín o tých istých témach, atď.) je možné skúmať, akým spôsobom jednotlivci a sociálne skupiny preberajú či nepreberajú tieto konštrukcie do svojich sociálnych reprezentácií, čo považujú za normálne a legitímne.

19. Vybraná literatúra
Altheide, D. L. (1996). Qualitative Media Analysis. London: Sage.
Conboy, M. (2005). Tabloid Britain. London: Routledge.
Petrjánošová, M., Lášticová, B. (2010). Ako analyzovať tlač: možnosti kritickej diskurzívnej analýzy. Československá psychologie 54, 3,
Masaryk, R. (2005). Význam konštrukcií kvality života pri vyučovaní výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: PedF UK.
Richardson, J. (2004).(Mis)Representing Islam. Amsterdam/ Philadelphia: John Benjamins.
Richardson, J. (2007). Analysing Newspapers: An Approach from Critical Discourse Analysis. London: Palgrave Macmillan.
Triandafyllidou, A. (2002). Negotiating Nationhood in a Changing Europe: Views from the Press, Ceredigion, Wales and Washington D.C.: Edwin Mellen Press.
Wodak, R., Meyer, M. (2009). Methods of critical discourse analysis. London: Sage.

20. Prečo analýza nadpisov? (Richardson, 2007)
Nadpisy sú súčasťou spravodajskej rétoriky, ktorej účelom je pritiahnuť čitateľa
Dvojaká funkcia:
sémantická (týka sa textu, na ktorý odkazujú)
pragmatická (týka sa čitateľa, ktorému je text určený)
sú simultánne, sémantická obsiahnutá v pragmatickej
Analýza nadpisov
Špecifické postavenie v rámci analýzy novinových textov má analýza nadpisov článkov. Je to vhodné prvé priblíženie sa zozbieraným textom po kvalitatívnej stránke, hneď po dokončení prvej obsahovej analýzy. Nadpisy sú totiž súčasťou spravodajskej rétoriky, ktorej účelom je pritiahnuť čitateľa (Richardson, 2007). Majú dvojakú funkciu: sémantickú a pragmatickú. Ich sémantická funkcia sa týka textu, na ktorý odkazujú, a ktorý by teoreticky mali sumarizovať (ibid). Táto požiadavka podloženosti nadpisu obsahom článku je jedným z rozdielov medzi serióznymi a bulvárnymi denníkmi, ale je tiež súčasťou zdieľanej kultúry a úzu písania (porovnaj aj Klvačová, Bitrich, 2002). Naproti tomu pragmatická úloha nadpisov sa týka čitateľa, ktorému je text určený, a ktorého má nadpis motivovať k tomu, aby si článok prečítal. Obe tieto funkcie sú napĺňané simultánne, sémantická funkcia je obsiahnutá v pragmatickej, ale niekedy je ťažké ich skĺbiť v jednom nadpise. Ako teda analyzovať nadpisy? Jeden z prístupov je všímať si v nadpisoch aktérstvo, čiže kto koná a kto je len objektom takéhoto konania, aké procesy a okolnosti sú zdôraznené.