Presentation is loading. Please wait.

Presentation is loading. Please wait.

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika.

Similar presentations


Presentation on theme: "ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika."— Presentation transcript:

1 ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teorii a praxi. Praha : Portál, 2002 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teorii a praxi. Praha : Portál, 2002 VOIGT, V.: Úvod do semiotiky. Bratislava : Tatran, VOIGT, V.: Úvod do semiotiky. Bratislava : Tatran, 1981.…………………………………………………………… APPIGNANESI, R., GARATT, CH.: Postmodernismus pro začátečníky. Brno : Ando publishing,1996 APPIGNANESI, R., GARATT, CH.: Postmodernismus pro začátečníky. Brno : Ando publishing,1996 BAGGIO, A. M.: Hľadať si tvár. Slobodný človek v konzumnej spoločnosti. Bratislava : Nové mesto, BAGGIO, A. M.: Hľadať si tvár. Slobodný človek v konzumnej spoločnosti. Bratislava : Nové mesto, BARTHES, R.: Mytologie. Praha : Dokořán, BARTHES, R.: Mytologie. Praha : Dokořán, BIEDERMANN, H.: Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, BIEDERMANN, H.: Lexikón symbolov. Bratislava : Obzor, ECO, U.: Skeptikové a těšitelé. Praha : Argo, ECO, U.: Skeptikové a těšitelé. Praha : Argo, STERN, J.: Média, psychoanalýza a jiné perverze. Praha : Malvern STERN, J.: Média, psychoanalýza a jiné perverze. Praha : Malvern TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlina. Bratislava : Slovart,1996. TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlina. Bratislava : Slovart,1996.

2 HORŇÁK, P.: Abeceda reklamy. Bratislava : Central European Advertising, HORŇÁK, P.: Abeceda reklamy. Bratislava : Central European Advertising, HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama. Bratislava : Elita, HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama. Bratislava : Elita, KLEINOVÁ, N.: Bez loga. Praha : Argo, KLEINOVÁ, N.: Bez loga. Praha : Argo, SCHULTZ, D. E.: Moderní reklama - umění zaujmout. Praha : Grada Publishing, SCHULTZ, D. E.: Moderní reklama - umění zaujmout. Praha : Grada Publishing, TELLIS G. J.: Reklama a podpora prodeje. Praha : Grada Publishing, TELLIS G. J.: Reklama a podpora prodeje. Praha : Grada Publishing, VYSEKALOVÁ, J., MIKEŠ, J.: Reklama, jak dělat reklamu. Praha : Grada Publishing, VYSEKALOVÁ, J., MIKEŠ, J.: Reklama, jak dělat reklamu. Praha : Grada Publishing, CÉZAR, J.: I zázrak potřebuje reklamu, pestrý průvodce světem reklamní a marketingové komunikace. Brno : Computer press, CÉZAR, J.: I zázrak potřebuje reklamu, pestrý průvodce světem reklamní a marketingové komunikace. Brno : Computer press, 2007.

3 KOMUNIKAČNÝ PROCES - JEHO VÝZNAM V KONTEXTE UMENIA, MÉDIÍ A REKLAMY

4 Komunikačný proces z pohľadu reklamy, alebo bežnej každodennej praxe pozostáva z viacerých zložiek, vytvárajúcich určitý transfer informácií (predstáv, myšlienok, nápadov, poznatkov, skúseností, zážitkov) medzi autorom (vysielačom) a príjemcom (recipientom). Komunikačný proces z pohľadu reklamy, alebo bežnej každodennej praxe pozostáva z viacerých zložiek, vytvárajúcich určitý transfer informácií (predstáv, myšlienok, nápadov, poznatkov, skúseností, zážitkov) medzi autorom (vysielačom) a príjemcom (recipientom). Pre lepšie pochopenie komunikácie vzniklo množstvo modelov komunikácií, slúžiacich ako zjednodušená schéma, znázorňujúca proces komunikácie napr. model Clauda E. Shannona, Warrena Weavera, Harolda W. Lasswella, Georgea Gerbnera. Pre lepšie pochopenie komunikácie vzniklo množstvo modelov komunikácií, slúžiacich ako zjednodušená schéma, znázorňujúca proces komunikácie napr. model Clauda E. Shannona, Warrena Weavera, Harolda W. Lasswella, Georgea Gerbnera.

5 Prvými teoretickými modelmi boli modely Clauda E. Shannona, Warrena Weavera, alebo Harolda W. Lasswella. Zakladateľ matematickej teórie informácie Claud E. Shannon rozvinul svoju teóriu informácie v publikácii „Mathematical Theory of Communication“ („Matematická teória komunikácie“) v roku Shannon však považoval význam správy za irelevantný z pohľadu technického výskumu komunikácie. Zakladateľ matematickej teórie informácie Claud E. Shannon rozvinul svoju teóriu informácie v publikácii „Mathematical Theory of Communication“ („Matematická teória komunikácie“) v roku Shannon však považoval význam správy za irelevantný z pohľadu technického výskumu komunikácie. Oproti tomu už jeho kolega Warren Weaver naznačil využitie modelu komunikácie na oblasť humanitných vied. Oproti tomu už jeho kolega Warren Weaver naznačil využitie modelu komunikácie na oblasť humanitných vied. Sociológ a politológ Harold W. Lasswell uvažoval o komunikácii tak, že sa snažil zodpovedať päť základných otázok: KTO hovorí ČO, AKO to hovorí, alebo aký kanál, resp. médium používa na prenos správy, KOMU to hovorí a s akým EFEKTOM. Sociológ a politológ Harold W. Lasswell uvažoval o komunikácii tak, že sa snažil zodpovedať päť základných otázok: KTO hovorí ČO, AKO to hovorí, alebo aký kanál, resp. médium používa na prenos správy, KOMU to hovorí a s akým EFEKTOM.

6 Lasswell patril k zakladateľom výskumu masovej komunikácie a preto sa jeho model komunikácie stal inšpiráciou aj pre iných autorov ako napr. pre amerického výskumníka Georgea Gerbnera (predstaviteľ tzv. „kultivačnej teórie“ – tvrdí, že médiá ovplyvňujú náš pohľad na svet a televízia má schopnosť nahradiť našu osobnú skúsenosť), ktorý doplnil lasswelov model o ďalšie časti, ktoré s komunikáciou súvisia (niekto vníma nejakú udalosť a reaguje na ňu v nejakej situácii, pomocou nejakých prostriedkov, aby poskytol materiály v nejakej podobe, v nejakom kontexte, s nejakým obsahom a s nejakými dôsledkami). Lasswell patril k zakladateľom výskumu masovej komunikácie a preto sa jeho model komunikácie stal inšpiráciou aj pre iných autorov ako napr. pre amerického výskumníka Georgea Gerbnera (predstaviteľ tzv. „kultivačnej teórie“ – tvrdí, že médiá ovplyvňujú náš pohľad na svet a televízia má schopnosť nahradiť našu osobnú skúsenosť), ktorý doplnil lasswelov model o ďalšie časti, ktoré s komunikáciou súvisia (niekto vníma nejakú udalosť a reaguje na ňu v nejakej situácii, pomocou nejakých prostriedkov, aby poskytol materiály v nejakej podobe, v nejakom kontexte, s nejakým obsahom a s nejakými dôsledkami). V rámci výskumu jazykovej komunikácie patrí k najvýznamnejším predstaviteľom ruský lingvista, štrukturalista, jeden zo zakladateľov Pražského lingvistického krúžku, Roman Jakobson. R. Jakobson uvádza šesť faktorov jazykovej komunikácie a to: odosielateľ, kontext, správa, kontakt, kód a adresát. V rámci výskumu jazykovej komunikácie patrí k najvýznamnejším predstaviteľom ruský lingvista, štrukturalista, jeden zo zakladateľov Pražského lingvistického krúžku, Roman Jakobson. R. Jakobson uvádza šesť faktorov jazykovej komunikácie a to: odosielateľ, kontext, správa, kontakt, kód a adresát.

7 Zložky komunikačného procesu: Vysielač (zdroj informácie) – zadavatel reklamy, umělec agentura Vysielač (zdroj informácie) – zadavatel reklamy, umělec agentura Kódovanie (kódovací základ) – jazyk/ barvy, text, plocha Kódovanie (kódovací základ) – jazyk/ barvy, text, plocha Signál – konkrétní produkt /komunikát Signál – konkrétní produkt /komunikát Informačný kanál – použité médium Informačný kanál – použité médium Príjemca informácie Príjemca informácie Dekódovanie: skúsenostný komplex autora a príjemcu, informačný šum, redundancia, spätná väzba ; informační šum může být mentální, technický, kulturní, historický, nadbytečná informace – pozitivní/ negativní - otázka opakované reklamy Dekódovanie: skúsenostný komplex autora a príjemcu, informačný šum, redundancia, spätná väzba ; informační šum může být mentální, technický, kulturní, historický, nadbytečná informace – pozitivní/ negativní - otázka opakované reklamy

8 Všeobecná schéma komunikačného procesu:

9 Technické a prísne vedecké chápanie komunikácie neberie do úvahy sociálne pôsobenie prostredia v procese komunikácie, alebo, presnejšie povedané, nie je predmetom jeho výskumu. Preto si vystačí lineárnym zobrazením modelu komunikácie. Ak však uvažujeme v intenciách marketingových, reklamných, umeleckých, alebo masovokomunikačných, nemôžeme vnímať model komunikácie iba lineárne, ale do jeho procesu musíme zapojiť aj sociálne prostredie, kultúrno-historické kontexty a realitu, ktoré sa priamo podieľajú na výslednom obraze komunikácie. Technické a prísne vedecké chápanie komunikácie neberie do úvahy sociálne pôsobenie prostredia v procese komunikácie, alebo, presnejšie povedané, nie je predmetom jeho výskumu. Preto si vystačí lineárnym zobrazením modelu komunikácie. Ak však uvažujeme v intenciách marketingových, reklamných, umeleckých, alebo masovokomunikačných, nemôžeme vnímať model komunikácie iba lineárne, ale do jeho procesu musíme zapojiť aj sociálne prostredie, kultúrno-historické kontexty a realitu, ktoré sa priamo podieľajú na výslednom obraze komunikácie. Raymond Williams inšpiroval mnohých tvorcov komunikačných modelov, aby v komunikácii zohľadňovali aj kultúrne prostredie tzv. kulturálny model komunikácie. Raymond Williams inšpiroval mnohých tvorcov komunikačných modelov, aby v komunikácii zohľadňovali aj kultúrne prostredie tzv. kulturálny model komunikácie.

10 „Kulturální model komunikace vnímá komunikaci jako konstruování sdíleného prostoru významů, v němž se příslušníci dané kultury pohybují. Zatímco přenosový model izoluje sdělení a „dopravuje“ je jako dopis od podavatele k příjemci, kulturální model klade důraz na skutečnost, že lidé spolu sdílejí svět společných významů, které berou jako samozřejmost, dávno předtím, než k formulaci nějakého sdělení dojde“ (Jirák, J., Köpplová, B.: 2003, st. 50). „Kulturální model komunikace vnímá komunikaci jako konstruování sdíleného prostoru významů, v němž se příslušníci dané kultury pohybují. Zatímco přenosový model izoluje sdělení a „dopravuje“ je jako dopis od podavatele k příjemci, kulturální model klade důraz na skutečnost, že lidé spolu sdílejí svět společných významů, které berou jako samozřejmost, dávno předtím, než k formulaci nějakého sdělení dojde“ (Jirák, J., Köpplová, B.: 2003, st. 50). Stuart Hall v súvislosti s médiami hovorí o role interpretačne aktívneho publika. Jeho teória kódovania a dekódovania je charakteristická tým, že publikum pristupuje k interpretácii mediálnych textov tvorivo, invenčne a preto odoslaný význam automaticky nemusí byť totožný s významom prijatým. Tento fakt je dôležitý aj pre marketing, reklamu a treba ho zohľadniť aj pri komunikácií so zákazníkom. Stuart Hall v súvislosti s médiami hovorí o role interpretačne aktívneho publika. Jeho teória kódovania a dekódovania je charakteristická tým, že publikum pristupuje k interpretácii mediálnych textov tvorivo, invenčne a preto odoslaný význam automaticky nemusí byť totožný s významom prijatým. Tento fakt je dôležitý aj pre marketing, reklamu a treba ho zohľadniť aj pri komunikácií so zákazníkom.

11 Základný model umeleckej komunikácie Základný model komerčnej komunikácie (základný model umeleckej komunikácie je spracovaný podľa Žilka, T.: Poetický slovník. Tatran, Bratislava 1984, str. 36)

12 Umelecká komunikácia a reklamná metakomunikácia

13 UMELECKÉ DIELA V RUKÁCH REKLAMNÝCH TVORCOV


Download ppt "ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 ČERNÝ, J., HOLEŠ, J.: Sémiotika. Praha : Portál, 2004 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika."

Similar presentations


Ads by Google